Krížové cesty

Úvodná modlitba: Boh tak miloval svet, že nám dal svojho Syna, aby nás vykúpil. Narodil sa a vyrástol v rodine, aby tak posvätil rodinu. Rodina je miestom, kde láska rodí život. Dnes sa rodina stále viac odkláňa od svojho pôvodného určenia, a to má hrozné následky pre ľudskú spoločnosť i pre Cirkev. Touto pobožnosťou krížovej cesty chceme vyprosovať uzdravenie našim rodinám.





1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ukrižuj ho! Tak volali masy, zmanipulované veľkňazmi a zákonníkmi. Nevedeli, čo kričia, ale kričali. Taká je davová psychóza. Médiá zhubnou silou útočia na rodinu. Ničia ju časopisy, noviny, televízne programy, seriály, filmy… Chcú všetkým nahovoriť, že pokojný rodinný život už dnes nie je v móde, ani šťastné manželstvá… Nedovoľte, aby si diabol privlastnil vašu rodinu! Bojujte o ňu teraz…skôr, ako bude neskoro.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Berie kríž, aby nás zachránil, aby nás vytrhol z moci diabla. Teraz volá nás, aby sme boli nástrojmi spásy pre naše rodiny. Manžela, manželku, otca, matku, deti, slobodných, vdovy, všetkých, ktorí patríme do rodiny. Keď čítame o kresťanskej výzbroji, vidíme, že najmocnejšie Božie zbrane sú k dispozícii tým, ktorí čítajú Bibliu a praktizujú ju, zúčastňujú sa na svätej omši a Eucharistii, modlia sa individuálne i spoločne v rodine, modlia sa ruženec, patria do modlitebnej skupiny… Duchovný život spôsobuje, že rastie viera v srdci.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Prvý pád celkom na začiatku krížovej cesty. V každom manželstve napriek dobrým predsavzatiam a správnemu konaniu príde ku kríze. Rozdielnosti pováh, rozdielne chápanie sveta muža a ženy, rozdielnosti zdedené i nadobudnuté výchovou rozdeľujú manželov, ktorí si len nedávno sľúbili, že budú jedno. Obrazovky i rady takzvaných priateľov radia rozvod, veď teraz je už taká doba. Nedajte sa pomýliť, nedajte sa zviesť. Zachráňte svoju rodinu!





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





To nebolo len také obyčajné stretnutie. To bolo hlboké stotožnenie sa v poslušnosti, láske a bolesti. Božia Matka aj nás sprevádza na našej životnej ceste. Aj nás chápe a prežíva s nami každú bolesť. To najsprávnejšie, čo môžeme urobiť, je zveriť do jej rúk seba i svoju rodinu a prosiť o jej ochranu. Veď ona tiež žila v rodine a veľmi dobre chápe naše problémy a ťažkosti. Svätá rodina prežívala veľmi veľké skúšky – chudobu, prenasledovanie, nepochopenie. Všetko toto prežívala v dôvere v Božiu pomoc a ochranu.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Máme najvernejšieho Priateľa, ktorý sa sám ponúka, nik ho nenúti ako Šimona. Boh na nás čaká a chce nám dať zažiť zázraky. Či nás Boh uzdraví z našej slabosti, alebo nie, či nás vytrhne z nášho pokúšania, alebo nie, či spôsobí, aby náš manželský partner bol k nám láskavejší alebo nie, to nie je rozhodujúca otázka. Dôležité je, že Boh s nami hovorí a nazýva nás svojimi priateľmi – úplne nezaslúžene a nepochopiteľne – pretože Kristus vzal všetko naše trápenie a každé pokúšanie ľudského života za nás na seba.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Zo všetkých tých ľudí a súcitiacich žien iba ona jediná neváhala byť inou, neváhala vystúpiť z davu, nebála sa prejaviť svoje vnútorné pocity aj navonok. A čo my, čo naša rodina? Bojíme sa priznať ku Kristovi a prijať ďalšie dieťa, lebo to už teraz nie je v móde? Hanbíme za to, že čestne pracujeme, a stále sa vozíme na starom aute? Obliekame sa podľa najnovšej módy, len aby sme sa neodlišovali od iných, hoci vieme, že naše obliekanie hraničí často s vyzývavou necudnosťou? A čo ešte nezachovávame z Božích prikázaní zo strachu, aby sme neboli iní?





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Začarovaný kruh. Neuznaná práca v domácnosti. Všednosť, stereotyp, nuda. Hľadáme únik v práci, v spoločností kolegýň a kolegov, budujeme kolektívy a naša rodina zostáva až kdesi na ďalšom mieste. Potom si nemáme čo povedať, nemáme čas na svoje deti, zverujeme ich škôlkam a družinám a možno len ulici… Kde sme sa to dostali, kde sme sa to ocitli? Naša rodina je na kolenách! Prebuďme sa, pokiaľ nie je neskoro! Prosme o silu znovu vstať. Oplatí sa bojovať o svoju rodinu. Boh je na našej strane, pomôže nám opäť začať znova.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ježiš neodsudzuje súcitný plač žien, iba ich usmerňuje. Plač je možno dobrý začiatok vlastnej premeny. Ale nestačí len plakať. Je dobré, že vidíme problémy, ktoré máme vo svojej rodine. Je dobré, že nezostávame k nim ľahostajní. Nestačí však plakať, sťažovať sa, nadávať, ani rozbíjať taniere. Treba začať pracovať na sebe. Ak chcem zmeniť svoju rodinu, musím začať od seba. Nevidím a neviem ako? Musím si kľaknúť na obe kolená a prosiť: Príď Duchu Svätý a daj, aby som videl svoje hriechy a aby som vedel, ako sa napraviť.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Najbolestnejší pád tesne pod vrcholom. Úplné dno posledných síl. Ježiš predsa ešte vstáva. Dvíha ho láska a poslušnosť Otcovi. Čo najviac ničí naše rodiny? Nevera, rozvody, potraty, alkohol, drogy? To sú veľmi bolestné skúsenosti. Nemuseli by byť takéto dôsledky, keby sme zavčasu odstraňovali ich príčiny: neposlušnosť Bohu i rodičom, egoizmus, pýcha, chamtivosť, závisť, pôžitkárstvo, konzumný spôsob života, pohodlie. Nezháňajme toľko toho, čo nám ponúka svet, ale obráťme svoj duchovný zrak k Bohu a prídeme na to, čo je pre našu rodinu najdôležitejšie.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Vyzliekanie. Ježiš prijal aj toto poníženie. Z doráňaného, dobitého, opľuvaného skrvaveného tela strhli zaprášený, krvou premoknutý odev. Nič mu neostalo. Ó, Ježišu! Ako je to s vyzliekaním a obliekaním v našich rodinách? Nechávame sa vyzliekať módou, pochybnými súťažami pochybnej krásy, dívame sa na málo oblečené dievčatá, ktoré si ani neuvedomujú svoje poníženie, keď sa nechajú takto fotiť a obzerať… Do našich domovov si kupujeme stále dokonalejšie obrazovky a s nimi aj čoraz viac možností hriešne pozerať na odhalené telo a telá… Čo sa to deje? Či telo nemá byť svätyňou, chrámom Svätého Ducha?





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pribili ho na kríž. Klince, alebo láska k nám? Láska ho tam držala, z lásky k nám nezostúpil z kríža, z lásky k nám vykrvácal a na ňom zomrel. Všetko nám dal. Aj svoje Telo za pokrm, aj svoju Matku za našu matku. A stále sa nám dáva. Nič nezobral späť. Spolužitie v rodine je založené na láske. Máme sa navzájom milovať takou láskou, akou nás miluje Boh. Láskou, ktorá sa dáva a nič nežiada späť. Láskou, ktorá sa chce dávať, láskou, ktorá chce odpúšťať a potom znovu a zas a zas, stále, sedemdesiatsedem krát…Nie je to ľahké, je to veľmi náročné, ale s Kristom je všetko možné.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Smrť na kríži. Slnko sa zatmelo. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Tí, čo to videli, sa veľmi naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“ Smrť v rodine tiež spôsobí také malé zemetrasenie v živote ostatných členov rodiny. Odišiel človek a zostalo prázdne miesto. Na určitý čas naše slnko prestane svietiť. A aj kamenné srdce vyroní slzu. Možno až vtedy prídeme na to, že tento človek bol pre nás veľký dar. A už mu to teraz nemôžeme povedať. Nič nemôžeme vrátiť späť. No jedno môžem urobiť: môžem viac milovať tých, ktorých tu ešte mám a tešiť sa na stretnutie vo večnosti s tým, ktorý ma tam predišiel. Ďakujem ti, Pane za vieru v teba a za vieru vo večný život.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





V Matkinom náručí spočíva mŕtve Ježišovo telo. Mária vyslovila svoje FIAT a žije ho stále. Potvrdzuje ho aj teraz. Je to žena úžasnej viery a dôvery v Boha. Veľmi trpí, ale trpí ticho. Objíma mŕtve telo svojho Syna a v ňom objíma všetkých nás. Ďakujeme ti, Pane, že môžeme byť údmi tvojho Tajomného Tela, že môžeme spočívať v náručí tvojej Matky. Jej náručie je ten najbezpečnejší prístav pre našu dušu a pre celú našu rodinu. Mária, k tebe sa utiekame, buď Kráľovnou našich rodín, buď Kráľovnou aj našej rodiny!





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ježiša vložili do hrobu. No nezostal tam. Tu sa začína tá najradostnejšia správa: Na tretí deň vstal! Dokonal svoje dielo, splnil vôľu Otca, premohol smrť a vstal zmŕtvych! Keby nebolo zmŕtvychvstania, naša viera by nemala zmysel. Nemali by sme žiadnej nádeje a nemal by zmysel náš život ani naše obety a utrpenie. Hroby a cintoríny nemusia byť pre kresťana miestom smútku, ale miestom, kde sa upevňuje a rastie naša nádej. Nádej, že sa splní najväčšia túžba ľudskej duše – večný život v milujúcom náručí nášho Boha v spoločenstve tých, ktorých sme tu milovali.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





Záverečná modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme ti, že si svojím narodením posvätil ľudskú rodinu a že sme sa krstom začlenili do Božej rodiny. Prosíme ťa, rozmnož našu vieru a dôveru v teba, uzdrav naše duše i naše rodiny. Vylej na nás svoju lásku, aby sme sa milovali navzájom tak, ako si ty miloval nás.


R. Amen.





Modlitba na úmysel Svätého Otca


Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..


Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.


R. Amen.

Úvodná modlitba: Všemohúci a večný Bože, koríme sa pred Tvojou velebnosťou a všade prítomnosťou. Nadchnutí povzbudením Tvojej matky Márie, chceme Ti obetovať túto modlitbu krížovej cesty za nenarodené deti. Pane, Ty si týmto deťom pri počatí dal dar nesmrteľnej duše, prosíme Ťa, napriek všetkému, na príhovor Panny Márie, udeľ aj im dar života v časnosti a následne vo večnosti.


R. Amen





1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ“. Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ Bolo rozhodnuté, Pane. Od tej chvíle čakali len na vhodnú príležitosť, aby Ťa mohli chytiť. Mal si zomrieť. Prečo? Jednoducho preto, že si nezapadol do ľudskej predstavy o Mesiášovi, za ktorého si sa Ty vydával. Istá žena rozpráva: „Až v ôsmom týždni som sa preriekla, že budem mať dieťa.“ Manžel zúril a rozhodol: „Potrat!“ Pane ani toto dieťa nezapadlo do ľudského plánu. Bolo by už štvrté. Ale nebolo toho, kto by ho miloval, kto by sa ho zastal. Stalo sa tiež odsúdencom na smrť. Viem, Bože, Ty ho miluješ, Ty ho povolávaš k životu. Daj mu prosím pocítiť Tvoju lásku a pomáhaj aj nám v našom úsilí zachrániť každé počaté dieťa pred ľudským sebectvom.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane Ti si dobrovoľne vzal kríž na svoje plecia. Bol ťažký, obťažený našimi hriechmi a neprávosťami. Ty sám si raz povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Lekár poradil matke: „Dajte si to preč, kým to nie je živé.“ Dali ju na izbu, kde už ležala iná pacientka. Taká čo túžila mať dieťa. 10 rokov sa liečila a nič. Žena si spomína: „Keď sa dozvedela, prečo som tam, kľakla si na kolená pri mojej posteli, zopla si trasúce ruky a zaprosila: „donoste a darujte, vyvážim ho zlatom!“ Pri pohľade na ňu som skamenela. Poriadne to zatriaslo mojím vnútrom. Zrazu sme plakali obe v objatí. Bez slova som vstala, obliekla sa a odišla domov. Najprv zúrivá, potom vyrovnaná – odhodlaná rodiť 4. krát. Napriek všetkému.“ Pane vziať kríž na plecia si vyžaduje veľa odvahy. A my ľudia sa ho bojíme, máme strach z bolesti, utrpenia, prekážok. Ty sám si to zažil. Prosíme ťa za všetky matky na svete, ktoré sa nemajú o koho prieť a dieťa je pre nich záťažou, buď im na pomoci daj im odvahu a silu vziať na plecia svoj kríž.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Podlomili sa Ti kolená a padáš. Ocitáš sa v prachu zeme, Pane a všetci okolo Teba sa na len útrpne dívajú, prípadne odhadujú, ako dlho tú tyraniu ešte vydržíš. Ty zbieraš sily, pokúšaš sa vstať a srdce Ti prudko bije. Ozaj kedy človeku začína biť srdce? Lekárska veda potvrdzuje, že medzi 18. a 25. dňom. Od počatia prejdú len 3 či 4 týždne a malému človiečikovi už bije srdce. To je úžasná vec! Človek to ani nedokáže pochopiť, ako dômyselne múdro a pritom tajomne je utvorené jeho telo. Aká krásna potom musí byť duša, vdýchnutá Stvoriteľom….. Ale človek je tvor nevďačný a sebecký. O svoje telo sa síce navonok stará, napĺňa svoje potreby, dokáže svojmu telu podriadiť a prispôsobiť celý svoj život. Je schopný urobiť preň všetko. Aj obetovať druhého…. Budeme mať dieťa! Niekde nastala chyba, teraz si to predsa nemôžme dovoliť…. Teraz sa nesmie narodiť. Možno neskôr až príde vhodnejší čas. Pane teba zrazilo na zem naše sebectvo. Nevšímavosť k iným, snaha zachovať si svoje pohodlie. Odprosujeme Ťa za to, Pane. Za našu nevšímavosť a ľahostajnosť k potrebám iných. Prosím Ťa za ženy, ktorým je zverené materstvo, aby pochopili, aký úžasný dar sa im dáva, aby ho chránili.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane, čo všetko si mal pred očami, keď si uvidel svoju mamu – utrápenú, uslzenú, ale stále s láskavými očami, ktoré Ťa prosili, aby si aj túto etapu svojho života vydržal. Možno Ti v mysli preblesla spomienka na Tvoje detstvo: bolo to už dávno – slnko pomaly zapadalo a Ty si ešte hral naháňačku s ostatnými deťmi na ulici. Mama vyšla pred dom, hľadala Ťa svojím nežným, láskavým pohľadom až Ťa zrazu zahliadla v hlúčiku džavotajúcich detí. Usmiala sa na vás, zamávala Ti a Ty si šťastný pribehol k nej. Ach, mama, aké vrúcne bolo tvoje objatie! Mama – koľko radosti, bolesti aj smútku sa skrýva za týmto slovom. Pane, dal si nám svoju matku Máriu za našu nebeskú Matku – prosíme Ťa, zver do jej ochrany aj všetky počaté deti, zvlášť tie, ktoré sú nechcené, nemilované, ktoré sú odsúdené na smrť vlastnými matkami, či otcami.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane, Ty si prijal Šimonovu pomoc, hoci on sa možno vzpieral. Možno nevedel, kto si a považoval Ťa za zločinca a možno Ťa poznal – ako Učiteľa, ako Uzdravovateľa chorých, kto vie…. Isté je len to, že Ty si poznal jeho – hoci si bol ako človek utýraný, muž bolesti, stále si bol aj Bohom a videl si do duše človeka, tak ako do nej vidíš aj dnes. My do duše druhých nevidíme. A predsa sa často chceme stavať so pozície lepších či pobožnejších, ako sú tí ostatní. Prisvojujeme si právo kritizovať druhých, odsudzovať ich namiesto toho, aby sme im pomohli. Dokonca si prisvojujeme právo rozhodovať o živote: ten človek má právo narodiť sa, ten ďalší však nie! Nielen tí, ktorí otvorene presadzujú právo ženy na slobodné rozhodnutie, či dieťa prijať alebo nie, ale rozhodujeme o tom aj my: svojím mlčaním, svojou pasivitou, svojou neschopnosťou postaviť sa a povedať: „Nesúhlasím s tým, aby potrat bol vyhlásený za jedno z ľudských práv – žiadny človek nemá právo vziať život inému človeku, o tom smie rozhodnúť jedine Boh!“ Odpusť nám, Pane, že sa zbavujeme svojej zodpovednosti za iných ľudí, že nedokážeme dôsledne napĺňať Tvoje prikázanie lásky.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.


6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane, Tebe pomohla Veronika prejavom svojej pozornosti a lásky. Nedbala na dav, ktorý si želal Tvoju smrť, dokázala si prekliesniť cestu k Tebe. A Ty sa jej vrývaš do ručníka, do pamäte, do srdca. Do konca života už nezabudne na Tvoju tvár – krvavú, spotenú a ubolenú, ale s láskyplným, milosrdným pohľadom. Každé nenarodené dieťa cíti nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí. Je dokázané, že pre prenatálna „nadmerná záplava“ strachom alebo negatívnymi psychologickými zážitkami matky môže mať negatívne dôsledky na dieťa. Deti žijú v matke, sú s ňou úzko prepojené, závisia od nej. Keď sa však matka rozhodne svoje dieťa zabiť, ono je v pasci. Nemá kam ujsť. Jediné čo mu zostáva, je čakať na milosrdnú Veroniku, ktorá by ho dokázala potešiť v jeho bezmocnosti. My chceme byť teraz tou Veronikou. Prostredníctvom modlitby chceme neželanému počatému dieťatku poslať trochu sily a povzbudenia a prosiť Nebeského Otca o jeho záchranu. Chceme prosiť za nešťastnú matku, ktorá potrebuje, aby jej niekto pomohol niesť jej kríž.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Nevládzeš, padáš. Zdržuješ výstup na Golgotu. Vojaci sú suroví. Vojaci bývajú suroví, bezcitnosť a krutosť je im vnútená pri tvrdých výcvikoch. Aj nenarodené dieťa sa stretáva s bezcitnosťou – u vlastných rodičov, s krutosťou lekára. Jeho otec počíta, koľko by ho stálo, keby sa narodilo, lekárovi je jeho osud ľahostajný. A napokon veď záleží na žene, ako sa rozhodne, je to jej slobodná vôľa, jej právo zbaviť sa „zhluku buniek“, ktoré už v momente počatia majú v sebe zapísané – všetky informácie – aké bude mať dieťa oči, vlasy, úsmev. Pane, neušiel si pred bičom vojaka, tak ako nechcené dieťa neujde pred smrtiacimi nástrojmi. Prosíme Ťa za všetkých otcov, vtlač im do srdca pocit zodpovednosti za život, ktorého boli spolutvorcami, aby prijali svoje dieťa s láskavým náručím a nie s chladnou vypočítavosťou.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Plačúce ženy…. Ťažko im bolo dívať sa na utrpenie človeka. Ale ich plač Ti, Pane, nepomohol. Neodvrátili od Teba hrôzu smrti. Pane, len Ty vieš, koľko žien teraz vo svete plače kvôli svojim deťom. Či už preto, že ich dospelý syn, či dcéra ich odmieta, nenájde si na ne čas, nepodá im ten posledný pohár vody. Niekde sa stala chyba, možno vo výchove, v ktorej chýbali prejavy lásky a láskavosti, možno si v ich rodine chýbal práve Ty, ktovie….. Ale vo svete plačú aj ženy, ktoré sa vyvarovali chýb vo výchove. Jednoducho povedané – radšej nevychovávali vôbec. Zriekli sa zodpovednosti za počatý život, zbavili sa tejto ťarchy a teraz plačú…… Nad premárneným životom, nad prázdnom, ktoré cítia vo svojom vnútri, nad vinou, ktorá ťaží ich prebudené svedomie. Pane, prosíme ťa za ne, odpusť im ich vinu, zmiluj sa nad nimi a pomôž im nájsť pokoj, ktorý svojim hriechom stratili. A prosíme aj za ich deti. Pre svoje veľké milosrdenstvo, prijmi ich duše do neba.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





A síl je stále menej a menej. Už tretí raz padáš do prachu zeme. A kati okolo Teba sú nemilosrdní, musíš vstať a kráčať v ústrety smrti ďalej. Možno to už chceš mať za sebou. Cítiš, že Tvoj život dosahuje svoj cieľ – poslúchal si svojho Otca, si mu poslušný aj teraz. Dokonáš dielo vykúpenia, kvôli ktorému si prišiel na svet. Každý človek prichádza na svet s nejakou úlohou, poslaním, Boh Otec vie, kde, kedy a komu bude raz ten malý človiečik potrebný, komu prinesie nádej, radosť, či konkrétnu pomoc. V človeku je silne zakorenená túžba po živote, pokým ju niekto alebo niečo neotupí. Táto túžba žiť a hýbať sa je viditeľná aj v prenatálnom veku – v období pred narodením. Doktor Liley, ktorý uskutočnil prvú transfúziu krvi plodu v maternici, opisuje jedinca v maternici nasledovne: „Vieme, že sa ľahko pohybuje s rozkošným pôvabom vo svojom svete… a že pohodlie plodu určuje jeho polohu. Je citlivý na bolesť, chlad, zvuk a svetlo. Pije svoju amniotickú tekutinu – viac ak je umelo osladená a menej, ak má nepríjemnú príchuť. Čká sa mu a cumle si palec. Bdie a spí. Nudí sa pri opakujúcich sa signáloch ale môže sa naučiť spozornieť pri prvom odlišnom signály.“ Pane, pre Tvoj tretí pád Ťa prosíme, daj všetkým lekárom na svete poznanie, silu a odvahu chrániť každý počatý život.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.








10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali Jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Pane, strhli z Teba šaty. Okrem bolesti, ktorú Ti tým spôsobili, chceli Ťa pripraviť aj o česť. Počaté dieťa ešte nevie, čo je to česť. A nevie ani, čo sú šaty. Bude mať tú možnosť raz to zistiť? Dostane šancu vyskúšať nové topánky v najbližšej kaluži, vyliať na čisté šaty tanier plný polievky? Alebo jeho poriadkumilovní rodičia nedovolia, aby mu niekto „znepríjemnil život“, vniesol zmenu do ich presne naplánovaného života? Počaté deti, na ktoré sa nik neteší, nemajú nič, len vlastnú kožu. Pane, prosíme Ťa, daj im pocit, že nie sú nahé, ale že sú zaodeté Tvojou láskou.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia“. Odkedy ľudia žijú a modlia sa, nevzniesla sa k nebesiam ani jedna vznešenejšia modlitba od tejto. Je to modlitba už nie človeka, ale Boha k Bohu. Odpusť im, lebo nevedia… Nevedomosť ľudí je veľká. Ježiš nás učil to, čo máme vedieť. Skutočne vieme, čo je správne, či skôr – chceme to vedieť? Alebo máme strach prijať pravdu úplne, pretože si vyžaduje od nás isté obete a tak si ju radšej prispôsobíme? To, čo sa počne v živote matky, v prvých dňoch nie je človek, len zhluk buniek. Keby sme totiž pripustili, že to je človek, interrupciu by sme museli premenovať na vraždu. A to nám nevyhovuje. A zlo nám zaslepilo oči. A my nepátrame po skutočnej pravde, po tom, ako to vidí Boh… Pane, Tvoje ruky a nohy boli nemilosrdne prebodnuté klincami. Dieťaťu pri umelom potrate ruky a nohy postupne odstraňujú umelé nástroje. Dieťa sa najprv zúfalo bráni, snaží sa uniknúť pred smrtiacim náradím, ale napokon mu predsa len neujde…





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. Ten hlasný výkrik, taký mocný, že vyslobodil dušu z tela, rozľahol sa v temnotách a stratil sa v nekonečnom priestore. Pri tom výkriku, ako rozpráva Matúš, „chrámová opona sa roztrhla na dvoje odvrchu až naspodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, hroby sa otvárali a veľa svätých vstalo a ukázalo sa mnohým.“ Ale srdcia divákov boli oveľa tvrdšie ako skaly: títo mŕtvi, ktorí ešte na pohľad boli živí, nevstali z mŕtvych pri tomto poslednom vyzvaní. Už takmer 2OOO rokov prešlo od toho dňa, keď bolo počuť jej zvolanie, ale ľudia k nemu zostávajú hluchí doteraz. Ako potom môžu počuť nemý výkrik? Výkrik utýraného umierajúceho dieťaťa v živote matky. Tu zomierajú nevinní! Pane, spomeň si aj na nich vo svojom kráľovstve.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Mŕtveho Ježiša skladajú do náručia matky. Spočíva v lone, z ktorého sa narodil. Žena, ktorá sa rozhodla priniesť aj svoje štvrté dieťa na svet napriek manželovmu nesúhlasu hovorí: „Dnes toto moje dieťa má už 5 mesiacov. Zabáva celú rodinu. Prinieslo nám šťastie, pokoj nevzalo. Manžel pred tým nikdy nechodil tak skoro zo svojho úradu, aby objal svoje dieťa. Deti utekajú zo školy hneď po zazvonení ozlomkrky domov – pomaznať sa s malou. Ťažko vyjadriť slovami tú radosť, že my máme doma každučký deň sviatok. Telíčko nášho dieťatka je ako Ježiškove. Ústočká špeciálne vykrojené, pusinka nastavená na permanentný úsmev. Úsmev, ktorý podtína kolená. V jej očkách sa trblieta nebo. Sršia z nich iskry radosti a pokoja. Ale do môjho srdca vnikajú ako meč – meč bolesti pri pomyslení, že to dieťa bolo odsúdené na smrť. Ale Boh mi poslal anjela, ktorý si kľakol a prosil. Prosíkal, aby som nezabila…“ Pane, koľko matiek sa rozhodlo pre smrť svojich detí?





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Jozef z Arimatey, ktorý bol tajným Ježišovým učeníkom prosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi 100 libier zmesi myrhy s aloou… Vzal Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam uložili Ježiša. Pane, Teba uložili do hrobu a pochovali. Pre usmrtené nenarodené deti je hrobom odpadkový kôš. V ňom budú čakať na súdny deň. Pane, pre Tvoje bolestné umučenie Ťa prosíme za tieto deti a ich rodičov – vrahov, zmiluj sa nad nimi.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





Záverečná modlitba: Pane Ježišu, pri spomienke na Tvoje utrpenie sme si pripomenuli aj utrpenie mnohých nenarodených detí. Vrúcne k Tebe voláme ochraňuj počaté deti, odvráť od nich nebezpečenstvo zabitia zo strany ich vlastných rodičov. Prosíme Ťa zvlášť za matky týchto detí, daj im svoju milosť a odvahu donosiť deti k ich zrodeniu. Skrze orodovanie našej nebeskej matky Panny Márie a Jozefa, Tvojho pestúna, obmäkči srdcia rodičov, ktorí sa rozhodli odstrániť svoje deti. A tiež Ťa prosíme, nech sa preliata krv a túžba nenarodených detí stane pre ne svätým krstom, ktorý im otvorí bránu do Tvojho nebeského kráľovstva.


R. Amen.





Modlitba na úmysel Svätého Otca


Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..


Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.


R. Amen.

Úvodná modlitba: Začíname krížovú cestu, ktorú celú venujeme modlitbe za kňazov. Najsvätejšia sviatosť, najväčší poklad, aký má Cirkev, nachádza sa v kňazských rukách. Modliac sa za kňazov, prosme aj o to, aby Eucharistii bola vždy vzdávaná patričná úcta.





1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Svätý, a predsa o ňom ľudia vyniesli nespravodlivý rozsudok. Dokázali odsúdiť Najvyššieho, svätého kňaza. A čo potom s nesvätými, obyčajnými hriešnymi ľuďmi, ktorých si na rozhraní storočí povoláva Boh do kňazskej služby?! Koľko nespravodlivých výrokov, koľko súdov, ktoré ukrivdili, koľko neoprávnených slov kriticky vyriekol svet na adresu kňazov. Kto je schopný spravodlivo posúdiť kňaza, ak nie sám Boh? Žiaden človek to nedokáže. Pane Ježišu, odpusť všetky nespravodlivé súdy, ktoré sme vyriekli na adresu tvojich kňazov.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Kríž je obetný oltár, na ktorom Najvyšší kňaz skladá jedinú obetu, schopnú zmieriť svet s Bohom. Každé povolanie ku kňazstvu je výzvou niesť kríž, výzvou k zodpovednosti za spásu mnohých. Jedno z najťažších povolaní na zemi. Pane Ježišu, vystieraš ruky k drevu kríža, prosíme ťa, daj, aby kňazi odpovedali na tvoju výzvu. Nech plnia svoje povolanie do konca tak, ako po tom túži tvoje kňazské Srdce.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane Ježišu, tvoje ľudské sily sa ukázali príliš malé vzhľadom na ťarchu spásy sveta. Tvoje kolená sa podlomili pod ťarchou kríža. Pri treťom zastavení ťa prosíme za najmladších kňazov, ktorí robia svoje prvé kroky na neľahkej ceste kňazského života, osobitne za tých, ktorí sa ohýbajú pod ťarchou svojho povolania. Daj, aby podopretí tvojou milosťou boli schopní zrealizovať svoje povolanie až do konca.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ježišova Matka má účasť na jeho kňazskej obete. Je mu veľmi blízko. Je to veľké šťastie mať blízko milujúcu a podopierajúcu Matku. Žiadne srdce na zemi nechápe tak dokonale kňazské povolanie ako srdce matky kňaza. Kým bije, má účasť na jeho kňazskom živote. Bolestná Matka, zahrň do svojho Srdca všetky matky kňazov. Nauč ich ťažkému umeniu spolupráce so svojím synom na ceste jeho povolania.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Kňaz musí vedieť spolupracovať s ľuďmi najmä vtedy, keď sa nezištne angažuje v záležitostiach spásy. Pane Ježišu, prijímaš pomoc Šimona, nauč nás, ako má vyzerať spolupráca kňaza s laikmi na diele spásy. Udeľ všetkým kňazom milosť spolupráce s laikmi. Daj, aby vedeli spoločne niesť ťarchu zodpovednosti za posvätenie ľudstva.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ľudia nemôžu dosiahnuť tvoju tvár. Pane, ale môžu dosiahnuť tvár tvojich kňazov. Koľkokrát v priebehu jedného dňa udrú a znetvoria ich tváre? Stačí sa pozrieť na televíznu obrazovku, aby sme videli znetvorenú tvár tvojho kňaza. Daj, Pane Ježišu, aby sa objavili ruky, ktoré dokážu odkryť krásu tváre tvojho kňaza. Treba veľa odvahy, aby sme v súčasnom svete utreli znetvorenú tvár kňaza.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane Ježišu, vstal si zo svojho pádu, prosíme ťa o milosť potrebnú pre spovedníkov. Dvíhať ľudí z pádu, to nie je ľahká práca. Naplň srdcia kňazov svojou múdrosťou, trpezlivosťou a láskou, aby vedeli dvíhať tých, ktorí upadajú do hriechov. Nech sa spovednice stanú miestom pozdvihnutia mnohých, miestom pozdvihnutia nášho národa.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Napomenúť druhého človek a tak, aby to malo účinok, to je veľké umenie. Kňaz je zodpovedný za napomínanie, za usmernenie ciest ľudského myslenia, vždy keď zbadá, že sa uberajú chodníkmi vedúcimi ďaleko od Boha. Pane Ježišu, napomínaš jeruzalemské ženy, udeľ kňazom stojacim pri ambóne ducha bratskej lásky, potrebnej k opravdivému napomínaniu blúdiacich.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane, povstal si z tretieho pádu. Prichádzame k tebe s modlitbou odčinenia za pohoršenia, ktoré dávajú kňazi. Keď ten, kto má posväcovať a zjednocovať s Bohom, vedie k hriechu, učí hrešiť a ničí človeka, dopúšťa sa jedného z najťažších hriechov, akých sa možno na zemi dopustiť. Pohoršenie, ktoré spôsobil kňaz, sa dá ťažko napraviť. Roky ubiehajú a spôsobená rana neprestáva krvácať. Prosíme ťa, Najvyšší kňaz, o tvoje milosrdenstvo pre každého kňaza, ktorý bol na zemi príčinou pohoršenia.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Najvyšší kňaz dáva všetko, aj odev. Kňazstvo sa nerozlučne spája s obetou, s odovzdaním všetkého, čo je časné, materiálne. Nám ľuďom treba dlho dorastať, aby sme dokázali obetovať všetko. Pane, vyzlečený zo šiat, prosíme ťa, daj, aby kňazi nepodľahli pokušeniu materializmu a žiadostivosti. Ukáž im krásu evanjeliovej chudoby.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Prišla tvoja hodina, čas utrpenia a plnosti obety. Akoby z tvojej krvi plynula modlitba odpustenia za tých, ktorý ťa zabíjajú. Nauč, Pane, tvojich kňazov odpúšťajúcej láske, nauč ich víťaziť láskou, keď sa dostanú do rúk vrahov. Iba ak to dokážu, budú môcť naučiť láske k nepriateľom tých, ktorí sú im zverení.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Golgota je miestom zmierenia zeme s nebom. Nech si všetci kňazi stojaci pri oltári vždy uvedomujú, že sprítomňujú tvoju krvavú obetu, nech oni sami v plnej miere užívajú z jej ovocia a dokážu ho rozdávať iným. Golgota je prameňom kňazského povolania. Tu sa ono rodí a tu sa napĺňa. Pane Ježišu, zomierajúci na kríži, ďakujeme ti za dar kňazských povolaní. Ďakujeme za to, že kňazi pre nás sprítomňujú tvoju najsvätejšiu obetu.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pane Ježišu, tvoji blízki, Matka, apoštol Ján, Jozef z Arimatei a Nikodém uložili tvoje telo do hrobu. Umučené a mŕtve po troch dňoch vstalo zmŕtvych. Tvoji kňazi vkladajú tvoje Telo do ľudských sŕdc. Eucharistia má viesť všetkých tých, ktorí prijímajú tvoje Telo k oslávenému vzkrieseniu. Nech na zemi nikdy nechýbajú kňazi, ktorí rozdávajú sväté prijímanie. Pri tomto zastavení ti ďakujeme za kňazské ruky, ktoré rozdávajú tvoje najsvätejšie Telo ako pokrm.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Hrob Najvyššieho kňaza je prázdny. On sedí po pravici Otca, aby sa za nás prihováral. A na zemi koná cez srdcia, ústa, ruky štyristotisíc kňazov. Veľké kňazské dielo trvá. Pri poslednom zastavení ťa, Pane Ježišu, náš Najvyšší kňaz, prosíme, aby si prijal k sebe všetkých zosnulých kňazov a dal im podiel na tvojom slávnom zmŕtvychvstaní.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





Záverečná modlitba: Milostivý a milosrdný Ježišu Kriste! Tvoje nekonečnej velebnosti obetujem(e) túto pobožnosť krížovej cesty. Chcem(e) sa ňou poďakovať za tvoje nevýslovné bolesti a potupnú smrť, chcem(e) si vyprosiť odpustenie hriechov a zaslúžených trestov i pomoc pre duše v očistci.


Ježišu, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, nedopusť, žeby tvoja svätá krv bola za mňa(nás) vyliata zbytočne a žeby cena tvojej smrti bola pre mňa(nás) stratená. Ty ma(nás) spravuj na zemi, silou svojho umučenia vzkries ma(nás) k novému životu a voveď do večného života, kde ťa chcem chváliť a velebiť na veky vekov.


R. Amen.





Modlitba na úmysel Svätého Otca


Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..


Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.


R. Amen.

Úvodná modlitba: Môžeš Boha opustiť, Ale nemôžeš zabrániť, aby Ťa hľadal. Môžeš Boha nenávidieť, ale nemôžeš zabrániť, aby Ťa mal rád, Môžeš sa rozhodnúť proti Kristovi, ale On sa na Golgote rozhodol pre Teba. Môžeš sa vyhýbať jeho slovu a jeho Cirkvi, Ale jeho slovo a Cirkev ťa napriek tomu stále hľadajú. Môžeš si sám hľadať cesty, ale nemôžeš zabrániť, aby ťa Boh neviedol. Môžeš Boha zapierať, preklínať, ale nemôžeš zabrániť, aby Boh nebol.





1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pána Ježiša súdia a odsudzujú. Nevinného Bohočloveka súdia hriešni ľudia. On to pokorne prijíma. Je 16. október 1978. Otvárajú sa dvere na balkóne svätopeterského chrámu. Kardinál Felici oznamuje po mesiaci opäť vo zvučnej latinčine: Máme pápeža. Je ním kardinál Wojtyla. Dáva si meno Ján Pavol II. Veľké prekvapenie. Je to prvý slovanský pápež. Prvý pápež inej ako talianskej národnosti po 455 rokoch. Tento kardinál, ktorý prišiel do Ríma v ošúchanom odeve, vychádza z konkláve ako pápež. Najprenikavejší komentár snáď napísal André Frossard. Zatelefonoval do svojich parížskych novín: „Toto nie je pápež z Poľska, toto je pápež z Galiley.“ Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa, na príhovor svätého Jána Pavla neustále pomáhaj Svätému Otcovi Františkovi v jeho ťažkom postavení.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.


2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pánu Ježišovi položili kríž na plecia. On ho pokorne prijíma bez reptania, lebo vie, že je to vôľa nebeského Otca. V deň zvolenia za pápeža, večer o pol 8 vystupuje nový pápež na balkón, aby prvýkrát oslovil svoje ovečky po celom svete: „Predrahí bratia a sestry, ešte neprešla bolesť nad smrťou milovaného Jána Pavla I. a hľa, otcovia kardináli zvolili nového rímskeho biskupa. Pochádza z ďalekej krajiny. Z ďalekej, ale aj veľmi blízkej. V spoločnej viere a kresťanskej tradícii. Bál som sa prijať túto voľbu, ale som sa jej podrobil v duchu poslušnosti voči Pánu Ježišovi a v úplnej oddanosti jeho presvätej Matke.“ Pane Ježišu Kriste, nauč nás hľadať a prijímať Božiu vôľu v našom živote.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Padá pod ťarchou kríža. Hriechy sveta sú veľmi veľké a ťažké. Je 13. máj 1981. Horúce májové počasie. Päť hodín popoludní. Veľká audiencia. Dav na svätopeterskom námestí je nadšený. Pápež prichádza presne o 17,00 hodine v bielom otvorenom aute. Usmiaty Ján Pavol II. víta prítomných. Prešlo 13 minút. Ktosi podal pápežovi malú Sáru. Dieťa sa vrátilo do rúk matky a v tej chvíli nervózne vzlietli do nebies všetky holuby. Padli dva výstrely. Onedlho sa nadšenie mení na hrozné pocity. Ktosi vystrelil na pápeža. Smrteľne ho zranil. Je to možné, aby sa strieľalo na svätopeterskom námestí? Tu sa našiel ktosi, kto chcel vziať život biskupovi v bielom, ktorý svojim úprimným úsmevom preniká srdcia ľudí a rozdáva dobro a čistú radosť? Sestra Lucia hovorí v treťom fatimskom posolstve: „Potom sme videli v nesmierne veľkom svetle, ktorým bol Boh sám, biskupa oblečeného v bielom - boli sme presvedčení, že je to Svätý Otec. Aj mnohí iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý kopec a na jeho vrchole stál veľký kríž. Keď vystúpil na vrchol, padol na kolená pred veľkým krížom, ktorý stál na kopci, kde ho vojaci zabili tak, že ho zasiahli viacerými ranami svojich strelných zbraní.“ Pane, prosíme, odpusť nám naše kritizovanie kňazov, biskupov i Svätého Otca. Odpusť nám, keď ich odsudzujeme... Daj, aby sme pochopili, že je múdrejšie viac sa za kňazov modliť, ako ich nekonštruktívne kritizovať.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.








4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Kristus vidí svoju Matku. Dve bezhriešne srdcia. Pohľady sa im stretli. Vedia svoju pravdu a to im stačí. Aj Ján Pavol Veľký sa neustále obracal na svoju nebeskú Matku. Jej zveril svoje kňazstvo i pápežstvo. Celý som Tvoj, Mária! A Mária si vždy chránila svojho milovaného Syna. Presne rok po atentáte, 13. mája 1982 kľačí vo Fatime a ďakuje Márii za zázrak uzdravenia. Mariánsky pápež si je vedomý pravdivosti slov: „Mariánsky ctiteľ nezahynie.“ Aj preto zasvätil vo Fatime cely svet Panne Márii. „Ruženec je bič na diabla“ – hovorí Lucia z Fatimy. Karol Wojtyla to neustále nosil vo svojom srdci. Jeho dávny priateľ, kardinál Andrzej Mária Deskur povedal: „Úcta Karola Wojtylu k Panne Márii na mňa hlboko zapôsobila. Vravel, že musíme slúžiť Bohu tak, ako to robila Mária, ktorá sa tejto službe celkom odovzdala.“ Matka naša, Mária, uč nás a pomáhaj nám, aby sme boli verní tvojmu Synovi i v dnešnej slobodnej spoločnosti.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Šimona prinútili niesť Ježišovi kríž. O koľko viac radosti mohol mať, keby to bol urobil s láskou. Pápež nás vždy vyzýval: Pomáhajte pápežovi a všetkým, ktorí chcú slúžiť človeku a celému ľudstvu. Nebojte sa! Otvorte, ale dokorán otvorte dvere Kristovi. Jeho spasiteľnej moci otvorte hranice štátov. Nebojte sa! Kristus vie, čo je v človeku. Ján Pavol Veľký s láskou šiel v ústrety človeku. Nielen ako pápež, ale aj ako chlapec, mládenec, študent, ako kňaz, či kardinál. Z jeho detských rokov je známy príbeh, keď auto zrazilo školníka. Študenti sa zhŕkli okolo neho a nevedeli, čo robiť. Karol Wojtyla nestrácal čas. O niekoľko minút prišiel kňaz z neďalekej farnosti, ktorého Karol zavolal, aby školníkovi poskytol duchovnú pomoc. Pane, uč nás pomáhať našim blížnym a tým slúžiť Tebe.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Utiera mu šatkou pot. Určite je bohatá na lásku. Svoju druhú encykliku nazval pápež z Poľska: "Bohatý na milosrdenstvo". Svätý Otec ju venoval Bohu - Láske, ktorý sa ustavične skláňa nad človekom. Láska, ktorá prekypuje milosrdenstvom. Boh sa od nepamäti skláňal k ľudstvu ako milosrdná láska. Milosrdná láska dosiahla svoj vrchol v Kristovi. Ježiš je viditeľná Božia láska, ktorá hľadá ľudí a chce im pomôcť. Dovoľ mu, aby ti podal ruku. Neďaleko Vatikánu sa motal žobrák, v ktorom jeden z monsignorov spoznal bývalého kňaza. Podarilo sa mu ho dostať na audienciu a upozornil pápeža na jeho prítomnosť. Po audiencii si ho Ján Pavol zavolal do vedľajšej izby. Keď kňaz - žobrák vyšiel von, plakal. Pápež ho totiž požiadal, aby ho vyspovedal a potom mu povedal: „Vidíš, aké je mocné poslanie sviatosti kňazstva? Neznevažuj ho!“ Bože, chceme sa snažiť o život bohatý na lásku v našich skutkoch.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Kristus opäť padá pod krížom. Ťarcha našich previnení je skutočne veľká. Ale on opäť vstal. Aj my často krát padáme. Pápež nám dáva návod, čo mame robiť vo svojej encyklike "Vykupiteľ človeka". Jediné smerovanie ducha, jediné zameranie rozumu, vôle a srdca je pre nás toto: Ku Kristovi Vykupiteľovi sveta. Boží Syn sa spojil s každým človekom. Cirkev túži, aby každý človek mohol znovu nájsť Krista. Ježiš Kristus je hlavnou cestou pre Cirkev. Na tejto ceste nemôže byť Cirkev nikým zastavená. Ľudia boli unesení výnimočnou úctou Karola Wojtylu k Eucharistii. Trávil časť noci v tichej modlitbe pred oltárom. Ležal na zemi a ruky mal rozpažené v tvare kríža. Tu bral silu, aby potom vstal a niesol kríž ďalej. Aj my chceme vždy vstať a ísť po ceste prikázaní. V tom je naša veľkosť: vstať po páde a ísť späť za Kristom. Svätý Ján Pavol, vyprosuj nám milosti, aby sme to zvládli.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Plačú nad Bohočlovekom. Neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi. Aj pápež nás napomínal, aby sme žili vo svojej rodine usporiadane. Aby rodina bola malou Cirkvou. Rodine venoval aj exhortáciu „O rodinnom spoločenstve,“ kde zdôrazňuje potrebnosť usporiadanej rodiny v súlade s Božím programom. Veľmi jasne sa vyjadril aj na adresu potratov: "Život človeka musí byt chránený od jeho počatia". Pápež je nekompromisný obhajca každého počatého života. Veď každé dieťa, ktoré prichádza na svet, prináša posolstvo, že Boh doteraz nestratil dôveru v človeka. Ochrana života od počatia bola preňho aj počas jeho pontifikátu jedna z priorít. Svedok v procese blahorečenia rozprával, ako v rozhovore na túto tému Ján Pavol II. uprel naňho prenikavý pohľad a prudko dvihol ruku, aby dal najavo svoju rozhodnosť. Vzápätí vyhlásil: „Musíme urobiť všetko, čo sa dá, proti hnusnému zločinu, akým je potrat.“ Presadzoval „kultúru života“ a bol proti „kultúre smrti,“ ktorá ničí svet. Pane, vštep našim rodinám, otcom, matkám i deťom, hlboký zmysel pre charakter i zodpovednosť.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ďalší pád. Posledný a najťažší. Veľmi bolestný. Pápež vychádza z lietadla, zostupuje na zem, kľaká si a bozkáva zem krajiny, do ktorej prišiel. Úžasná pokora a veľká česť pre každú krajinu, ktorú navštívil. Padá na zem a prejavuje gesto, ktorým si veľmi uctí každý kút jeho veľkej svetovej farnosti. Dlho bolo len snom pre Slovensko, aby tento apoštol lásky prišiel aj na slovenskú zem, pod Tatry. Ako veľmi túžil a dlho mu to nebolo dovolené. Aké nevyspytateľné sú Božie cesty a nepochopiteľné jeho súdy. Kristov posol prišiel prvý raz k nám 22. apríla 1990. Potom to bolo v roku 1995 a tretí raz v roku 2003. Vždy prišiel s Božím optimizmom, silnou vierou, priniesol novú nádej Slovensku. Boží pútnik, ktorý hovoril aj Slovákom: „Nebojte sa, Kristus vás miluje, milujte aj vy Krista.“ Svätý Ján Pavol, vyprosuj nášmu národu silnú vieru, úctu a lásku k Pánu Bohu.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Bolestné zvliekanie a tie pohľady! Má miesto v našom živote cudnosť a čistota? Mala by mať svoje miesto. Pápež sa obracia na mladých: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Vaša mladosť je veľké bohatstvo, prežite ju s Kristom.“ Pápež je verným ohlasovateľom evanjelia. Morálka musí byt rešpektovaná. Pán Ježiš žiada život v čistote. Naša spoločnosť je vystavená rôznym vplyvom, ktoré sloboda prináša. Chráňme si svoju mravnosť a učme našu mládež zodpovednosti aj v tejto oblasti. Tak veľmi potrebujeme mládež, ktorá má zásady mravnosti, ktorá má svoju ľudskú dôstojnosť. Tak veľmi potrebujeme ženské pokolenie, ktoré je hrdé na svoju ženskosť, ktoré sa nedá ponižovať.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Hrozné muky prežíva dobrotivý Pán. Aj moje hriechy ho pribíjajú. Aj Svätého Otca Ján Pavla často pribíjali na kríž. Ťažké kríže musel znášať už v mladosti. Ešte pred jeho narodením mu zomrela sestra, keď mal 9 rokov zomrela mu matka Emília, keď mal 12 rokov zomrel brat Edmund. Dvadsaťjedenročný stráca otca Karola. Absolvuje tajné štúdium teológie, keby mu prišlo nemecké gestapo na stopu, nemilosrdne by ho zabilo. Mnohými krížmi ho „obdaroval“ režim, ktorý vládol v Poľsku. Nowa Huta mala byť robotníckou štvrťou bez Boha. Karol Wojtyla nebol ochotný ustúpiť, naďalej podporoval zámer postaviť tam kostol. Došlo to až tak ďaleko, že celebroval polnočnú svätú omšu vo veľkom mraze, pod holým nebom. Akým veľkým krížom bol pre neho atentát, vražda poľského kňaza Popieluszka, Parkinsonova choroba, koľkí protestovali proti jeho návštevám. Za čo všetko ho kritizovali, jeho postoj, jeho rozhodnutia. Vyčítali mu, že nechce dovoliť potraty, že nechce dovoliť, aby svätili za kňazov aj ženy, že Cirkev je spiatočnícka. Vyčítali mu, že nechce dovoliť, aby sa kňazi ženili. Ale bola to opodstatnená kritika? Pomáhajme súčasnému Svätému Otcovi Benediktovi tak, ako môžeme: menej kritiky, viac obetí, viac modlitby.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pán zomiera, ale jeho slová: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia - hovoria za všetko. 27. decembra 1983 došlo k historickému stretnutiu. Pápeža počas návštevy rímskej väznice prijalo 500 väzňov s nadšením a potleskom. Stretol sa aj so svojim atentátnikom Alim Agčom. Dvadsať minút sa spolu rozprávali. "O čom sme spolu hovorili, zostane tajomstvom medzi nami dvoma. Hovoril som s ním ako s bratom o tom, že som mu odpustil hneď po atentáte, že mu dôverujem a modlím sa za neho". Svätý Otec objal Aliho Agču vo väzení a Agča sa pred ním hlboko sklonil, pobozkajúc mu úctivo ruku. Agča povedal: "Ľutujem svoj čin a vážim si pápeža". Ale nikdy Agča nepožiadal pápeža o odpustenie. Kiež by sme aj my mali takú odpúšťajúcu lásku, akú má Boží Syn, akú mal jeho námestník na zemi, Ján Pavol Veľký.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.


13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Ježiš je mŕtvy. Vkladajú ho do rúk jeho Matky. Veľkú bolesť musela cítiť. Slovensko má Sedembolestnú Máriu za svoju Patrónku. A Mária bola aj veľká ochrankyňa Karola Wojtylu. Pri jednej príležitosti, keď ešte nemohol Ján Pavol Veľký prísť na Slovensko, povedal: „Dnes nás naša návšteva mariánskych svätýň privádza na Slovensko - do Levoče. Z Levoče sa náš pohľad upiera na ďalšie mariánske svätyne, ktorými Slovensko oplýva; spomeniem aspoň niektoré: Gaboltov, Ľutina, Mariánka, Staré Hory a predovšetkým Šaštín - národná svätyňa Panny Márie, Patrónky Slovenska. Každý kút Slovenska je sprevádzaný materinským pohľadom Panny Márie. Úcta k Sedembolestnej sprevádza tento drahý národ po stáročia jeho dejín, plný toľkých ťažkých skúšok. Drahí levočskí pútnici: Putujem s vami na levočskú horu. Zo srdca vás požehnávam. Nech vás Matka posilní vo viere.“ To sú slová pápeža, ktorý mal vrúcny vzťah k Slovensku. Matka drahá, spomni na nás, tu pod Tatrami, verní sme my svätej Cirkvi, prebývaj s nami.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





Pochovávajú ho. Zdanlivo je všetkému koniec. Nie. Všetko len začína. Pri blahorečení v Bratislave Ján Pavol povedal: „Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľná liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž. On je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa nám zjavila Božia láska. Na kríž upierali svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených. Na kríži sa stretá ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom. Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže otvoriť tajomstvu kríža. Kríž je osadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe. Ale zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu. Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla. Buď pozdravený kríž, nádej naša jediná.“ Pápež vyzýval Európu i svet: „Nie je možné žiť bez Boha! Pochovajte zlobu, vojnu, pýchu, násilie, ateizmus, nevraživosť, samoľúbosť a vzkrieste Boha vo svojich srdciach.“ Európa, svet, Slovensko - to všetko bude zrazu úplne iné!





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





Záverečná modlitba: Pane, skončili sme krížovú cestu. Pozerali sme na tvoje utrpenie cez Svätého Otca Jána Pavla Veľkého, ktorý išiel svojou krížovou cestou s tebou a s veľkou vierou. Ako máme kráčať my? Poľský pápež nám dáva usmernenie: „Budovanie Európskej únie sa nesmie obmedziť na oblasť hospodárstva a organizáciu trhu. Je potrebné podporovať taký model spoločnosti, ktorý rešpektuje dôstojnosť všetkých ľudí a ich práva, a ktorý napomáha vzťahy medzi ľuďmi a národmi, založené na spravodlivosti, vzájomnej úcte a pokoji. Hodnota človeka vyplýva skôr z toho, čím je, ako z toho, čo vlastní," zdôraznil Svätý Otec. Vštepme si hlboko do srdca jeho slová z Bratislavy: „S pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu prítomný, alebo ma počúvajúci cez rozhlas či televíziu. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium (porov. Rim 1,16)! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.“ Svätý Ján Pavol Veľký, zverujeme ti celý slovenský národ a jeho vieru.


R. Amen.





Modlitba na úmysel Svätého Otca


Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..


Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.


R. Amen.

Úvodná modlitba: Milosrdný Pane, môj pastier, chcem verne ísť za tebou, chcem ťa nasledovať v mojom živote čoraz dokonalejším spôsobom, preto prosím, aby si mi prostredníctvom rozjímania nad tvojím utrpením udelil milosť čoraz lepšie chápať tajomstvá duchovného života. Mária, Matka milosrdenstva, vždy verná Kristovi, veď ma po stopách bolestného utrpenia svojho Syna a vypros mi potrebné milosti k plodnému prežívaniu tejto krížovej cesty. Obetujem ju na úmysel: (napr. kňazov, rehoľných osôb a všetkých, ktorí túžia po dokonalosti).





1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov.“ (Mt 26, 59-60) Ježiš: Nečuduj sa, keď ťa často bez príčiny posudzujú. Ja som z lásky k tebe ako prvý vypil tento kalich nevinného utrpenia (Dn. 289). Dcéra moja, keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť ponad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. (Dn. 1 164) s. F.: Ježiš, sme citliví na slová a hneď chceme odpovedať. Neberieme do úvahy, či je to Božia vôľa, aby sme hovorili. Duša, ktorá mlčí je silná. Nijaké protivenstvá jej neuškodia, ak vytrvá v mlčaní. Duša, ktorá mlčí, je schopná najhlbšieho zjednotenia s Bohom (Porov. Dn. 477). Milosrdný Ježiš, pomôž mi, aby som dokázal prijať každý ľudský súd a nedopusť, aby som vyslovil odsudzujúci výrok o tebe v mojich blížnych.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu, a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ! A bili ho po tvári. Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek! Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ (Jn 19, 1-3. 5-6) Ježiš: Neboj sa utrpenia, dcéra moja, ja som s tebou (Dn. 151). Čím väčšmi si zamiluješ utrpenie, tým bude tvoja láska ku mne čistejšia (Por. Dn. 279). s. F.: Ježiš, ďakujem ti za každodenné malé kríže, za protivenstvá v mojich zámeroch, za ťažkosti spoločného života, za zlé vysvetľovanie si mojich úmyslov, za ponižovanie, za zlé zaobchádzanie, za nevinné odsudzovanie, za slabé zdravie a vyčerpanie síl, za vzdávanie sa svojej vôle, za obetovanie svojho ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov (Porov. Dn. 343) Milosrdný Ježišu, nauč ma vážiť si ťažkosti života, každé utrpenie a s láskou dvíhať tento každodenný kríž.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme, každý vlastnou cestou, a Pán na neho uvalil neprávosť všetkých nás. On však niesol hriechy mnohých a za zločincov sa prihováral.“ (Iz 53, 6.12). Ježiš: Neúmyselné previnenia duší nezadržiavajú moju lásku k nim ani mi neprekážajú zjednocovať sa s nimi, ale poklesky, hoci najmenšie, ale dobrovoľné, prekážajú mojej milosti a také duše nemôžem zahŕňať svojimi darmi (Dn. 1 641). s. F.: Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničím sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Dn. 606). Milosrdný Pane, ochráň ma pred každou, hoc aj najmenšou, no dobrovoľnou a vedomou nevernosťou.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Hľa, tento je ustanovený na pád a na povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2, 34-35). Ježiš: Hoci všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, sú vystavené veľkým ťažkostiam, jednako sa zamysli nad tým, či bolo niektoré z nich vystavené väčším ťažkostiam ako dielo bezprostredne moje – dielo vykúpenia. Nesmieš sa príliš zaoberať protivenstvami (Porov. Dn. 1 643). s. F.: Uzrela som najsvätejšiu Pannu, ktorá sa ku mne priblížila a privinula ma k sebe. Povedala mi tieto slová: Buď odvážna, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na utrpenie môjho Syna, a takto zvíťazíš (Porov. Dn. 449). Mária, Matka milosrdenstva, buď vždy pri mne, zvlášť v utrpení, akému si bola vystavená na krížovej ceste svojho Syna.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23, 26). Ježiš: Dopúšťam ťažkosti, aby som rozmnožil jeho zásluhy. Neodmeňujem ho za úspešný výsledok, ale za trpezlivosť a námahu, na ktoré sa pre mňa podujíma (Porov. Dn. 86). s.F.: Ó, Ježiš môj, ty neodmieňaš za úspech skutku, ale za úprimnú vôľu a vynaloženú námahu. Preto som úplne spokojná, aj keby všetky moje počínania a námahy boli zničené alebo sa nikdy neuskutočnili. Ak urobím všetko, čo je v mojich silách, ostatné nezávisí odo mňa (Porov. Dn. 952). Ježišu, môj Pane, nech každá myšlienka, slovo, skutok budú vykonané výlučne z lásky k tebe. Očisťuj moje úmysly.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“ (Iz 53, 2-3) Ježiš: Vedz, že všetko dobro, čo urobíš ktorejkoľvek duši, prijímam, akoby si to mne samému urobila (Porov. Dn. 1 768). s. F.: Učím sa od Ježiša byť dobrá, od toho, ktorý je samou dobrotou, aby som mohla byť nazvaná dcérou nebeského Otca (Porov. Dn. 669). Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké a len láska dáva našim skutkom hodnotu (Dn. 303). Pane Ježišu, môj majster, učiň, aby moje oči, ruky, ústa, srdce … boli milosrdné. Premieňaj ma v milosrdenstvo.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.“ (Iz 53, 4). Ježiš: Príčinou tvojich pádov je v tom, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa spoliehaš na mňa (Porov. Dn. 1 488). Vedz, že sama od seba nič nezmôžeš (Porov. Dn. 639). Dokonca ani moje milosti nie si schopná prijať bez mojej zvláštnej pomoci (Porov. Dn. 738). s. F.: Ježiš nenechávaj ma samotnú. Ty, Pane, vieš, aká som slabá. Som priepasťou biedy, som ničota sama , tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš samu a padnem (Porov. Dn. 1 489). Ty, Ježišu, musíš byť stále pri mne, ako matka pri slabom dieťati – ba ešte viac (Porov. Dn. 264). Nech ma dvíha tvoja milosť, Pane, aby som stále neupadal do tých istých chýb, a keď padnem, pomôž mi vstať a oslavovať tvoje milosrdenstvo.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Šiel za ním veľký zástup ľudu a žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou.“ (Lk 23, 27-28) Ježiš: Ó, aká mi je milá živá viera (Porov. Dn. 1 420). Túžim, aby v prítomnej chvíli bolo vo vás viac viery (Porov. Dn. 352). s. F.: Vrúcne ťa prosím, Pane, aby si posilňoval moju vieru, aby som sa v každodennom a jednotvárnom živote nenechala viesť ľudskou náladou, ale duchom. Ó, ako všetko ťahá človeka k zemi, avšak živá viera drží dušu vo vyšších sférach a vlastnej láske predurčuje jej patričné miesto – čiže posledné (Porov. Dn. 210). Milosrdný Pane, ďakujem za sviatosť krstu a milosť viery. Neustále znovu volám: „Pane, verím, pomôž mojej viere!“





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Obetoval sa, pretože sám chcel, a ústa si neotvoril; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením (…).“ (Iz 53, 7. 10). Ježiš: Vedz, že najväčšou prekážkou k svätosti je znechutenie a neodôvodnený nepokoj, on ťa odoberá o možnosť cvičiť sa v cnosti. Ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľkokrát ma o to prosíš, toľkokrát oslavuješ moje milosrdenstvo (Porov. Dn. 1 488). s. F.: Môj Ježišu, napriek tvojim milostiam, predsa cítim a vidím celú svoju biedu. Deň začínam bojom a bojom ho aj končím. Ledva sa dostanem z jednej ťažkosti, už namiesto nej musím bojovať s desiatimi ďalšími. Ale netrápim sa tým, lebo dobre viem, že to je čas boja a nie pokoja (Porov. Dn. 606). Milosrdný Pane, dávam ti to, čo je výlučne mojou vlastnosťou – hriech a ľudskú slabosť. Prosím ťa, nech sa moja bieda stratí v tvojom nekonečnom milosrdenstve.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora vcelku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo…“ (Jn 19, 23-24). s. F.: Náhle stál Ježiš predo mnou, obnažený zo šiat, po celom tele pokrytý ranami. Oči sa mu topili v slzách a krvi, tvár celá zohyzdená, pokrytá pľuvancami. Tu mi Pán povedal: Ježiš: Nevesta sa musí podobať svojmu ženíchovi. s. F.: Pochopila som tie slová úplne. Tu niet žiadnych pochybností. Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore (Porov. Dn. 268). Ježišu tichý a pokorný srdcom, pretvor moje srdce podľa svojho srdca.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.








11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„A tí, čo išli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! Spoliehal sa na Boha, nech ho teraz vyslobodí, ako ho má rád!“ (Mt 27, 39-43) Ježiš: Žiačka moja, maj veľkú lásku, k tým, ktorí ti spôsobujú utrpenie, rob dobre tým, ktorí ťa nenávidia. (Porov. Dn. 1 628) s. F.: Ó, môj Ježišu, ty vieš koľko námahy to vyžaduje, aby sme dokázali úprimne a s jednoduchosťou prebývať s tými, od ktorých naša prirodzenosť uteká, alebo s tými, ktorí nám vedome alebo aj nevedomky spôsobili bolesť. Ľudsky je to nemožné. V takých chvíľach sa snažím viac než inokedy uvidieť v danej osobe teba, môj Ježišu, a pri pohľade na teba, robiť dobre tým osobám. (Porov. Dn. 766) Ó, Láska najčistejšia, kraľuj v celej plnosti v mojom srdci a pomáhaj milovať to, čo prevyšuje ľudskú mieru (Porov. Dn. 328).





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. (…) a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Po tých slovách vydýchol. (Lk 23, 44. 46) No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“ (Jn 19, 33-34) Ježiš: To všetko pre spásu duší. Porozmýšľaj, čo robíš ty pre ich spásu. (Porov. Dn. 1 184) s. F.: Uzrela som Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj druhý a tretí zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách, tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Tie duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. V tom Ježiš povedal: Ježiš: Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpení a opovrhnutí, tieto sa mi budú podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení a opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve. (Porov. Dn. 446) Ježišu, môj vykupiteľ, skry ma v hĺbke svojho srdca, aby som sa ti, posilnená tvojou milosťou, mohla podobať v láske kríža a mať podiel na tvojej sláve.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý!“ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč…“ (Lk 23, 47-49) Ježiš: Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spoľahne na mňa. Obdarím ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí (Porov. Dn. 453). s. F.: Utiekam sa k tvojmu milosrdenstvu, láskavý Bože, ktorý si len sám jediný dobrý. Aj keď moja bieda je veľká a previnenia početné, predsa dôverujem tvojmu milosrdenstvu, lebo ty si Boh milosrdenstva a od vekov nebolo počuť, ani nepamätá zem, ani nebo, aby duša dôverujúca tvojmu milosrdenstvu bola sklamaná (Porov. Dn. 1 730). Milosrdný Ježišu, dennodenne rozmnožuj vo mne dôveru v tvoje milosrdenstvo, aby som vždy a všade vydával svedectvo o tvojej bezhraničnej dobrote a láske.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú


V. Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti.


R. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.





„Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“ (Jn 19, 40-42) Ježiš: Ešte nie si vo vlasti, tak choď posilnená mojou milosťou a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že veľmi rýchlo prejdú dni vyhnanstva a s nimi i možnosť zbierania zásluh pre nebo. Očakávam od teba veľké množstvo duší, ktoré budú vo večnosti oslavovať moje milosrdenstvo (Porov. Dn. 1 489). s. F.: Každej duši, ktorú si mi zveril, Ježišu, sa budem snažiť pomáhať modlitbou a obetou, aby v nej mohla pôsobiť tvoja milosť. Ó, veľký milovník duší, Ježišu môj, ďakujem ti za tú veľkú dôveru, že si dal do našej opatery tieto duše (Porov. Dn. 245). Daj, milosrdný Pane, aby ani jedna z tých duší, ktoré si mi zveril, nezahynula.





V. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


R. Aj nad dušami v očistci.





Záverečná modlitba: Milostivý a milosrdný Ježišu Kriste! Tvoje nekonečnej velebnosti obetujem(e) túto pobožnosť krížovej cesty. Chcem(e) sa ňou poďakovať za tvoje nevýslovné bolesti a potupnú smrť, chcem(e) si vyprosiť odpustenie hriechov a zaslúžených trestov i pomoc pre duše v očistci. Ježišu, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, nedopusť, žeby tvoja svätá krv bola za mňa(nás) vyliata zbytočne a žeby cena tvojej smrti bola pre mňa(nás) stratená. Ty ma(nás) spravuj na zemi, silou svojho umučenia vzkries ma(nás) k novému životu a voveď do večného života, kde ťa chcem chváliť a velebiť na veky vekov.


R. Amen.





Modlitba na úmysel Svätého Otca


Otče náš... Zdravás, Mária...Sláva Otcu..


Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.


R. Amen.

1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Marek píše: Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: “A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mk 15,12-15)


Svätá sestra Faustína píše vo svojom Denníčku: Svet ešte nepozná všetko, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemani aj v žalári na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Spoznala som celú všemohúcnosť lásky a jeho milosrdenstva k dušiam. (č. 1054)


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





2. zastavenie: Pán Ježiš berie ťažký kríž na svoje plecia


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Ján píše: Pilát im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Jn 19, 16-17)


Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová videla v jednej vízii: Keď bol kríž pred Ježišom položený na zemi, Pán si kľakol ku krížu, objal a trikrát ho pobozkal. Ticho šepkal nebeskému Otcovi ďakovnú modlitbu. Netrpezliví kati Ježiša zdvihli a surovo mu kládli ťažké bremeno na pravé plece. Keby mu nepomáhali anjeli, sám by kríž nebol zdvihol.


Páter Rupert Mayer, apoštol Mníchova, hovorí: Spasiteľ musel niesť svoj kríž sám. Ach, bolo tu tak veľa ľudí, ale nenašiel sa nikto, kto by mu bol ochotne pomohol… Tak je to ešte aj teraz. Slávnostného Spasiteľa chce sprevádzať každý, no nie každý ho chce nasledovať vtedy, keď nesie kríž.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





3. zastavenie: Pán Ježiš padá po prvýkrát pod ťarchou kríža


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Prorok Izaiáš hovorí: Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom. A neotvoril ústa. (Iz 53,7)


Sv. Páter Pio, ktorý bol hlboko zjednotený s utrpením Pána Ježiša a Panny Márie, radí svojim duchovným deťom:


Dbajte o to, aby ste sa nikdy nedali znechutiť, ani vtedy nie, keď je vo vás len samá vlažnosť! Keď Boh dovolí, aby ste padli do nedokonalosti, tak to nie je preto, aby vás opustil, ale len preto, aby vás upevnil v pokore a aby ste boli v budúcnosti bdelejší.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Lukáš píše: Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2,34-35)


Blahoslavená Euthymia z Münsteru píše v jednom zo svojich posledných zápiskov: Blahoslavený si, keď na vlastnej krížovej ceste nasleduješ Ježiša, ako Mária nasledovala svojho božského Syna! Blahoslavený si, keď ťa Mária sprevádza týmto životom! V Ježišovi nájdeš silu, v Márii  útechu. Keď sa stretáme s dušou, ktorá je skúšaná bolesťou, tak nám to v našom vlastnom utrpení dáva veľkú útechu. Preto keď sa nachádzaš na ceste utrpenia, obracaj sa často na Pannu Máriu, klop na jej srdce, ktoré bolo sedemnásobne prebodnuté. Tu dostaneš silu vstať a pocítiš takú útechu, ktorú zbytočne hľadáš u všetkých ľudí na zemi.


Mária, Matka moja, daj, aby som svoj život vedela odovzdávať Bohu s väčšou dôverou!


Daj, aby som znášala ťažkosti bez sťažovania sa a aby som bola taká trpezlivá ako ty!


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





5. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Lukáš píše: Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. (Lk 23, 26)


Prorok Izaiáš opisuje Muža bolesti: Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. (Iz 53, 2-3)


Ctihodná Terézia Neumannová, stigmatizovaná mystička z Nemecka, vidí v jednej zo svojich vízií utrpenia: Kývnu na jedného cudzinca, že má niesť Ježišov kríž. Šimon z Cyrény sa energicky bráni, až kým ho jeden z vojakov neprinúti. Tu sa Spasiteľ obráti k Šimonovi a pozrie sa naňho svojím božským pohľadom. A práve pod týmto pohľadom sa stráca Šimonovo zdráhanie a odpor a on uchopí drevo kríža tak silno, že Spasiteľ nemusí niesť skoro žiadnu ťarchu.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Ctihodná Terézia Neumannová mala každý piatok, ale hlavne počas Veľkého týždňa účasť na Ježišovom umučení. Raz v jednej vízii vidí, ako Veronika podáva Ježišovi šatku: Prichádza žena s malým dievčatkom, ktoré nesie krčah s vodou. Ženinho srdca sa veľmi dotkne, keď vidí krvou zlepenú, znetvorenú tvár Spasiteľa; berie si šatku z pliec a podáva mu ju. On si jednou rukou pritlačí šatku k tvári a vracia jej ju späť. Je na nej viditeľný odtlačok jeho tváre.


Blahoslavená stigmatizovaná Alessandrina da Costa z Portugalska, ktorá veľa trpela kvôli zasväteniu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, hovorí: Nad týmto obrazom, ktorý vo svete nemá obdoby, budú rozjímať až do konca sveta. Ježiš nezanechal Veronike len odtlačok svojej tváre, ale jej dal ako dar svoje srdce zapálené láskou. Aká vďačnosť Pána Ježiša! Akú veľkú odmenu od neho dostala! Och, kiežby som dokázala milovať Ježiša tak, ako ho milovala Veronika!


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





7. zastavenie: Pán Ježiš padá po druhýkrát


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Prorok Izaiáš opisuje Muža bolesti nasledovne:


Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. (Iz 53, 4-5


Svätý brat Konrád hovorí: Kríž je mojou knihou. Jeden pohľad na kríž ma učí, ako sa mám správať v každej situácii. Tu sa učím pokore, trpezlivosti a miernosti a neseniu každého kríža s trpezlivosťou. Áno, stáva sa mi príjemným a ľahkým.


Mám sa vždy dobre. Som vždy šťastný a spokojný v Bohu. Prijímam všetko s vďakou od milého nebeského Otca; či už je to utrpenie, alebo radosť. Veď on vie najlepšie, čo je pre nás dobré.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





8. zastavenie: Pán Ježiš utešuje plačúce ženy z Jeruzalema


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Lukáš píše: Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23, 27-28)


Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová píše: Na poľnej ceste pred bránou stála skupina plačúcich a lamentujúcich žien. Neboli všetky z Jeruzalema. Prišli na sviatky z Betlehema, z Hebronu a z blízkeho okolia. Ježiš tu od vysilenia klesol, ale nespadol celkom na zem, lebo Šimon sklonil kríž k zemi a Pána podoprel. …Keď ženy videli Ježiša v takomto stave, začali plakať a nariekať. Podľa židovského zvyku mu zo súcitu podávali šatky, aby si utrel krv a pot. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, … váš plač bude odmenený.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





9. zastavenie: Pán Ježiš padá po tretíkrát


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Nemecká mystička Barbara Pfister, ktorá v dojímavých víziách videla a prežívala utrpenie Ježiša a Panny Márie, píše:


Videla som Ježiša celkom odovzdaného v jeho potupe. Ako červ sa nechal rozdrviť. Skutočne stúpali po Spasiteľovi ležiacom na zemi.


Tento pád ho tak oslabil a kríž ho tak veľmi tlačil, že ľudsky mal pocit nastávajúceho konca, pocit, že nebude môcť dovŕšiť svoju obetu na kríži. Opäť ho prenikla tá strašná smrteľná úzkosť ako v Olivovej záhrade. No láska mu dala silu opäť vstať.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





10. zastavenie: Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Ján píše: Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale ten odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili. (Jn 19,23-24)


Anna Katarína Emmerichová vidí aj toto 10. zastavenie vo vízii: Kati strhli nášmu Pánovi plášť. Potom mu cez hlavu stiahli biele vlnené šaty. Nakoniec mu strhli z tela bedrové rúško. V hlbokom ponížení sa Ježiš schúlil, aby ukryl svoju nahotu. Jeho matka sa vrúcne modlila a už-už sa chcela vrhnúť k svojmu Synovi, aby ho zahalila vlastným závojom. Boh vypočul jej modlitbu. Z davu vybehol akýsi muž a hodil sa k Pánovým nohám, podávajúc mu šatku, ktorú si Ježiš vďačne ovinul okolo pása.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Žalmista píše: Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú. (Ž 22, 17-18)


Sv. páter Pio hovorí: Len sám Ježiš vie, akým utrpením je pre mňa, keď vidím pred sebou bolestiplnú scénu na Kalvárii. Aká je to pre Ježiša útecha, keď pri rozjímaní nad jeho bolesťami nielen pociťujeme súcit s ním, ale keď ho prosíme, aby sme sa z lásky k nemu mohli s ním podeliť aj o jeho bolesti!


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





12. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Ján píše:


Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 25-27)


Známa talianska mystička Mária Valtorta vidí vo vízii ukrižovania: Počas posledného boja je Ježišovo telo ako trasúci sa, strašne vyzerajúci napnutý luk. Potom z tohto tela vytryskne nepredstaviteľne prenikavý, vzduch pretínajúci výkrik. Je to ten hlasný evanjelistami spomínaný výkrik, ktorý pripomína prvú slabiku slova „mama“ a -potom už nič viac. Hlava mu padá na hruď, telo sa nakláňa dopredu, triaška prestáva, dych sa zastavuje … Ježiš zomrel!


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





13. zastavenie: Pána Ježiša snímajú z kríža a kladú do náručia jeho Matky


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Evanjelista Ján píše: Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. (Jn 19, 38)


Svätá Edita Steinová, židovská konvertitka, sa neskôr ako karmelitánka modlila: Mária, dnes som stála s tebou pod krížom a pocítila som tak silno ako ešte nikdy predtým, že ty si sa  pod krížom stala aj našou Matkou. Nás všetkých si ako svojich vlastných prijala do svojho srdca a vykúpila si nás krvou svojho srdca a svojimi bolesťami.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú


Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.


Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Sv. Ján, učeník lásky, píše vo svojom evanjeliu: Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. (Jn 19,39-40)


Keď bol pápež Ján Pavol II. ťažko chorý, rozjímal Joseph kardinál Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., počas krížovej cesty v Koloseu v roku 2005 pri 14. zastavení:


Ježiš, opovrhnutý a znevážený, je teraz s úctou položený do nového hrobu. Nikodém prináša sto libier zmesi myrhy z aloou, z ktorých prúdi príjemná vôňa. Je to nadmiera – ako pri pomazaní v Betánii, a nám pripomína hýrivú lásku – prebytok Božej lásky, ktorá sa ukazuje v odovzdanosti Syna. Boh „hýri“ sám sebou. Keď Božou mierou je prebytok, tak ani pre nás by nemalo byť nič priveľa, keď ide o Boha.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


Aj nad dušami v očistci.





“Kríž a zmŕtvychvstanie sú nerozdeliteľné. Z kríža, z odovzdania sa Syna, prúdi Svetlo, prichádza pravé Svetlo pre svet.” pápež Benedikt XVI.





Výber textov a úprava: Rodina Panny Márie, 2009


Preklad z nemeckého originálu, upravené vydanie, február 2014

Otče, tak si miloval svet, že si dal svojho jednorodeného Syna, aby sme vierou v neho mali večný život: daj nám svojho Ducha, aby sme boli schopní nasledovať tvojho milovaného Syna na krížovej ceste.


   
1. JEŽIŠ JE ODSÚDENÝ NA SMRŤ


   
Meditácia pátra Pia:


   
Koľko utrpenia mi spôsobuje vidieť, že Ježišovi nielenže neošetrujú rany, ale čo je ešte horšie, je urážaný hrozným rúhaním. Želal by som si radšej zomrieť, alebo aspoň ohluchnúť, ako počuť to množstvo urážok, ktoré ľudia adresujú Bohu. Obrátil som sa na Pána s touto prosbou: Pane, daj mi radšej zomrieť, ako byť prítomný, keď ťa urážajú.


   
Prosba: Pomôž nám, Otče, niesť svoj vlastný kríž.


   
2. JEŽIŠ NESIE KRÍŽ NA KALVÁRIU


   
Meditácia pátra Pia:


   
Všetku starostlivosť o seba samých prenechajme najsladšiemu Ženíchovi duše. Zložme svoju hlavu ako verní učeníci na hruď tohto nežného Ženícha a nebojme sa , lebo nebeský Učiteľ nedovolí, aby sa nám skrivil čo i len vlas na hlave, ako to nedovolil ani v Getsemanskej záhrade voči svojim učeníkom. Uprostred bezohľadného zástupu, nepozorovaní, vystúpme spolu s kráľom na vrchol Kalvárie.


   
Prosba: Posilni nás, Pane, v našej bolesti.


   
3. JEŽIŠ PADÁ PRVÝ RAZ POD KRÍŽOM


   
Meditácia pátra Pia:


   
Ježiš, muž bolestí, túži po tom, aby ho všetci kresťania nasledovali. Kalich bolesti Ježiš ponúkol aj mne. Keďže ma od neho neušetril, prijal som ho. Moje biedne utrpenie nestojí za nič, ale Ježiš v ňom má zaľúbenie, lebo kým bol na zemi, tak veľmi si želal vypiť kalich až do dna. V isté dni, v ktoré on sám, kým bol na zemi, trpel viac, dáva mi silnejšie prežívať utrpenie.


   
Prosba: Daruj nám, Pane, svoj pokoj.


   
4. JEŽIŠ SA STRETÁVA SO SVOJOU MATKOU


   
Meditácia pátra Pia:


   
Nech nám bolestná Panna vyprosí u svojho presvätého Syna, aby sme stále viac vnikali do tajomstva kríža a spolu s ňou sa opájali Ježišovým utrpením. Najistejší dôkaz lásky spočíva v utrpení znášanom kvôli milovanému. Po tom, čo Boží  Syn znášal z čistej lásky k nám toľko bolesti, niet žiadnej pochybnosti o tom, že kríž znášaný z lásky k nemu stáva sa lahodným.


   
Prosba:  Pomáhaj nám, Pane, v našich skúškach.


   
5. ŠIMON POMÁHA JEŽIŠOVI NIESŤ KRÍŽ


   
Meditácia pátra Pia:


   
Ježiš mi stále opakuje: „Neboj sa, nechám ťa trpieť, ale dám ti aj silu. Túžim po tom, aby sa tvoja duša očistila a osvedčila v každodennom , skrytom utrpení. Nezľakni sa, ak dovolím zlému, aby ťa trápil, svetu, aby ťa odmietol, tebe najdrahším ľuďom, aby ťa zarmucovali, lebo nič nezlomí tých, ktorí nesú ťarchu kríža z lásky ku mne a ktorých som sa rozhodol ochraňovať.


   
Prosba: Daj nám, Pane, silu konať tvoju vôľu.


   
6. VERONIKA UTIERA JEŽIŠOVI TVÁR


   
Meditácia pátra Pia:


   
Vložte svoje srdcia do rán nášho Pána, ale nie nasilu. Majte veľkú dôveru v jeho milosrdenstvo a dobrotu, lebo on vás nikdy neopustí. Neprestávajte však preto starostlivo objímať jeho svätý kríž a pomáhať mu.


   
Prosba: Daj nám, Otče, stať sa verným obrazom tvojho Syna.


   
7. JEŽIŠ PADÁ DRUHÝ RAZ POD KRÍŽOM


   
Meditácia pátra Pia:


   
Neustále ponúkajte Pánovi obetu  svojho života i všetkého toho, čo podstupujete, a Ježiš bude ako skutočný Kráľ rovnako neustále vládnuť vášmu srdcu. A aby ste sa čoraz viac stávali hodnými slávy blažených, obetujte Bohu všetko, čo znášate, sto, ba viac ráz za deň. Držte sa ho pevne milujúcou vôľou.


   
Prosba: Daj nám, Pane, milovať bratov, ako si nás ty miloval.


   
8. JEŽIŠ STRETÁVA PLAČÚCE ŽENY


   
Meditácia pátra Pia:


   
Ježiš Kristus je náš vzor, ktorý treba vyjadrovať životom a zároveň podľa neho náš život stvárňovať. Ježiš si však vzal za symbol kríž, a tak chce, aby všetci jeho nasledovníci prešli cestou Kalvárie, nesúc kríž, a na ňom rozpätí nakoniec vydýchli. Len touto cestou sa dosahuje spása.


   
Prosba: Odpusť nám, Pane, a obmy nás svojou drahou krvou.


   
9. JEŽIŠ PADÁ TRETÍ RAZ POD KRÍŽOM


   
Meditácia pátra Pia:


   
Neustále hľaďme očami viery – nášho zbožného a blahodarného anjela – na Ježiša Krista, ktorý obťažený svojím krížom vystupuje na Kalváriu. Takto, s námahou kráčajúceho, zdolávajúceho strmý svah Golgoty, vidíme ho nasledovaného nesmiernym zástupom ľudí, ktorí primknutí k nemu nesú svoje kríže a prekonávajú tú istú cestu.


   
Prosba: Daj nám, Pane, pochopiť hodnotu utrpenia.


   
10. JEŽIŠ JE VYZLEČENÝ ZO ŠIAT


   
Meditácia pátra Pia:


   
Úbohý Ježiš, znova som ho urazil ! Moje srdce je natoľko chladné, že sa nevie pohnúť k dojatiu, ktoré je namieste pri pomyslení na urážky mnou Ježišovi uštedrené. Ale nakoľko viem a môžem, chcem ich ľutovať. A tak som v tichu plakal. Boli to slzy bolesti, ale zároveň aj slzy môjho veľkého šťastia.


   
Prosba: Daj nám, Pane, nevinnosť a čistotu srdca.


   
11. JEŽIŠ JE UKRIŽOVANÝ


   
Meditácia pátra Pia:


   
Na vrchu Kalvárie prebývajú srdcia, v ktorých má nebeský Ženích záľubu. Za akého šťastného sa musíš považovať, ak sa usiluješ zotrvávať tam vždy, verne a s láskou, aby si na tomto vrchu adoroval ukrižovaného Ježiša v tomto živote. Lebo tak si zaručíš, že budeš so všetkou istotou adorovať aj Ježiša osláveného !


   
Prosba: Daj nám , Pane, pochopiť tajomstvo tvojej lásky.


   
12. JEŽIŠ NA KRÍŽI ZOMIERA


   
Meditácia pátra Pia:


   
Ježiš, obrátiac sa na mňa, povedal mi: „Syn môj, nemysli si, že moja agónia trvala tri hodiny. Nie. V dušiach, ktoré som najviac obdaroval, bude v agónii až do konca sveta. Syn môj, kým trvá moja agónia, treba bdieť. Moja duša hľadá aspoň kvapku ľudského súcitu, ale beda: nechávajú ma samého pod ťarchou ľahostajnosti. “


   
Prosba: Daj nám, Pane, čerpať z prameňa tvojej lásky.


   
13. JEŽIŠA SNÍMAJÚ Z KRÍŽA


   
Meditácia pátra Pia:


   
Treba sa veľa uponižovať, vidiac, ako málo sme pánmi seba samých a ako veľmi milujeme pohodlie a odpočinok. Maj pred očami vždy prítomného Ježiša: on neprišiel, aby odpočíval, neprišiel ani kvôli svojmu pohodliu, či už duchovnému alebo časnému, ale prišiel , aby zápasil, uponížil sa a zomrel.


   
Prosba: Daj nám, Pane, nájsť našu nádej iba v tebe.


   
14. JEŽIŠA UKLADAJÚ DO HROBU


   
Meditácia pátra Pia:


   
Nevzdávaj sa a ani nezastavuj pri výstupe na vrchol kalvárie života. Ježiš nám podá ruku, aby sme nezaváhali. Myšlienka na Božiu milosť, ktorá nás podopiera, a odmena, ktorú nám Ježiš vyhradil, budú nám sladkou posilou.


   
Prosba: Vždy nám dávaj, Pane, svoje svetlo a svoj pokoj.


   
15. JEŽIŠ VSTÁVA Z HROBU


   
Meditácia pátra Pia:


   
Prečo sa Ježiš vydal za nás na smrť? Viera mi odpovedá: aby odčinil naše hriechy. Prečo vstal z mŕtvych v takom rozruchu zázrakov? Aby nám dosvedčil, že bolo dosiahnuté naše vykúpenie. Svojou smrťou nám pripomína, že sme boli mŕtvi kvôli hriechu. V jeho zmŕtvychvstaní však máme dokonalý vzor nášho znovuzrodenia v milosti.


   
Prosby:  Daj nám, Pane, radosť tvojej trvalej prítomnosti.


   
Podopieraj nás na našej ceste lásky a pokoja.


   
Daj, aby sme mohli v tvojom mene spoločne pracovať pre dobro ľudstva.


   
Vlej do nás istotu, že povstaneme z hrobu v objatí tvojej lásky.

Úvodné zamyslenie


   
S pozornou mysľou a vnímavým srdcom vráťme sa v tomto uvažovaní do Pilátovho nádvoria a spolu s Bolestnou Matkou
Máriou kráčajme za jej Synom, ktorého ľudia odsúdili, zbičovali a nakoniec usmrtili. Dobre si všimnime ich znášanie bolesti a naše bolestné chvíle. Nech všetko, čo nebude v súlade s Božou vôľou, dokážeme s jeho pomocou meniť, aby sme sa raz stali hodní Kristových prisľúbení. Nech za nás všetkých oroduje Matka Sedembolestná a teba, náš Pane, prosíme o prvé zmilovanie:


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


   
Aj nad dušami v očistci.


   
1. Ježiš je odsúdený na smrť


   
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojim krížom vykúpil svet.


   
Žiadny z evanjelistov ani slovom nenaznačil, či Matka nášho Pána bola svedkom kričiaceho davu, žiadajúceho neodkladnú smrť pre Ježiša. Aj keby tam nebola, určite sa o tejto neľudskej žiadosti dozvedela.


   
Náš sluch – to je prvá cesta bolesti; naše uši musia ako prvé privítať a objať kríž v podobe zlého, žalujúceho, odsudzujúceho, alebo inak zraňujúceho slova. Vypočuť si zlé správy od iných bolí častokrát viac a dlhšie, ako samotné zlo. (Chvíľka ticha)


   
Matka, ty si bola pozorná k Božím aj ľudským slovám. Aj tvoje uši si museli vypočuť prvú bolestnú správu už na štyridsiaty deň po betlehemských Vianociach. Prosíme ťa o tvoje povzbudenie vo chvíľach, keď nám iní budú prinášať zlé správy o nás a našich blízkych.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.


   
2. Ježiš berie kríž na svoje plecia.


   
Kedysi sám Ježiš povedal, že za ním môže ísť iba ten, kto zaprie sám seba, zoberie svoj kríž a bude ho nasledovať (por. Mt 16, 24).


   
Nie všetci máme odvahu splniť túto Ježišovu podmienku nasledovania. Máme strach, že to neskončí dobre. Ale môže cesta kríža sprevádzaná Ježišom skončiť zle? Môže sa minúť cieľa? Zmysel života väčšinou strácali tí, ktorí  sa krížu vyhýbali zďaleka, aby nepocítili jeho ťarchu: ťarchu odsúdenia, posmechu, slabosti, zlyhania, padania, či nepochopenia. Ale s krížom sa končilo vždy pri Ňom.


   
Matka, plná bolestí, vyprosuj nám odvahu vziať kríž pripravený podľa mier našich ramien, ktorý sa nám nestane ani ozdobou, ani cestou k zúfalstvu, ale iba znakom vykúpenia.


   
3. Ježiš prvýkrát padá pod krížom.


   
Už od raného detstva sa učíme padať, ale aj vstávať. Prvé odreniny na detskom tele sú prípravou na skutočné odreniny života. Mária, ako starostlivá matka určite pozorne sledovala prvé kroky a pády malého Ježiša v jeho začínajúcom pozemskom živote. S nie menšou citlivosťou vnímala aj prvé kroky a pády na jeho poslednej životnej ceste. Keby mu mohla pomôcť, určite by to urobila s najväčšou láskou.


   
Matka, sprevádzajúca svojho Syna, stoj pri všetkých otcoch a matkách, ktorí vidia padať svoje deti na cestách života a nedokážu im pomôcť: posilňuj ich, aby  dokázali kráčať touto krížovou cestou až do konca.


   
4. Ježiš sa stretáva so svojou Matkou.


   
Jeden krátky ľudský úsek z cesty kríža, o ktorom viac hovorí mlčanie, ako slová. Vzájomná výmena bolesti v krátkom pohľade jeden na druhého.


   
Koľko takýchto stretnutí sa odohralo aj v našom živote?! Niektorých takýchto pohľadov sme sa aj báli. Báli sme sa pozrieť do očí jeden druhému, pretože sme cítili bolesť z bolesti druhého.


   
Matka bolestného stretnutia, buď pri všetkých našich stretnutiach, pri ktorých sa nielen ťažko hľadajú slová, ale aj vzájomný pohľad.


   
5. Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž.


   
Cestou prinútili istého Šimona z Cyrény, vracajúceho sa z poľa, aby pomohol niesť Ježišovi kríž (por. Mk 15,21). Rozšírenou chorobou súčasnej doby je neochota a ľahostajnosť, ktoré prináša uponáhľaný spôsob života. Čoraz ťažšie je zastaviť niekoho pri tragédii iného, nehovoriac o zotrvaní pri lôžku trpiaceho alebo umierajúceho. Tak veľmi potrebujeme Šimonov, ktorí sa nepozerajú uštvane do svojich mobilov a diárov, ale pozerajú na človeka pred sebou; potrebujeme Šimonov, ktorí žijú v tomto svete a nie vo virtuálnom.


   
Matka, o tebe nikdy nebolo počuť, žeby si pomôcť nechcela, alebo žeby si niekoho nevypočula; uč nás tomuto postoju – pomáhať a vypočuť tých, ktorí to najviac budú potrebovať.


   
6. Veronika podáva Ježišovi šatku.


   
Aj keď nie vždy sa podarí odstrániť bolesť či utrpenie človeka, vždy je možnosť ich zmierniť alebo aspoň tíšiť. Dnešnou Veronikinou šatkou môže byť povzbudzujúci dotyk ruky, nefalšovaný záujem o druhého, či potešujúce slovo. Ale aj krátka návšteva, odpúšťajúce gesto, či nová šanca daná druhému.


   
Matka milosrdenstva, určite si s vďakou prijala tento skutok lásky prejavený utrápenému Ježišovi od odvážnej ženy. Vypros požehnanie rukám dnešných Veroník, ktoré zmierňujú bolesť iným: rukám rodičov aj detí, lekárov aj sestričiek, ošetrovateľov, či psychológov, ako aj tým, ktorých službu pokladáme za samozrejmosť a predsa nie je samozrejmosťou, ale skutkom lásky. Nech o všetky tieto ochotné a láskavé ruky bude raz postarané inými.


   
7. Ježiš druhýkrát padá pod krížom.


   
Všetky druhé či opakované sklamania dokážu zobrať značný kus sebadôvery a odvahy, no súčasne pripomínajú, že stále nie sme hrdinami, ani víťazmi tohto života, ale ustavičnými pútnikmi, ktorí musia počítať s ďalším pádom.


   
Napriek všetkému znechuteniu zostáva silná nádej, že cesta kríža sa nekončí druhým pádom, ale že s každým pádom padá na nás aj dostatok potrebnej milosti k opätovnému začiatku.


   
Matka, vytrvalo kráčajúca za svojim Synom, aj teba druhý pád Ježiša bolestne zastavil; prosíme ťa, povzbudzuj všetkých, ktorým opakované hriechy, sklamania či choroby zobrali odvahu vstať a žiť ďalej, aby neklesali na duchu a uverili, že v Božom pláne má všetko svoje miesto a zmysel.


   
8. Ježiš sa stretáva s plačúcimi ženami.


   
„Neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,28). Slová, ktorými sa Ježiš prihovoril plačúcim ženám nad jeho osudom. Aj dnes je veľa plaču vo svete nad všeličím – plače sa nad situáciou v spoločnosti, nad stavom prírody, nad  nestabilnou ekonomikou, nad neistou budúcnosťou…, ale takmer nepočuť plač nad sebou samým. Akoby sme zabudli na tento plač a radšej plačeme nad niečím iným. Plakať nad sebou bolo v minulosti znakom kajúcnosti a pokánia. Teda skutočná kajúcnosť začína v nás samých, – tam majú tiecť skutočne slzy pokánia, až potom nad tými, za ktorých sme pokrvne či duchovne zodpovední.


   
Mária, matka plačúcich, ty najlepšie vieš, čím tvojho Syna zraňujeme a čím si najviac ubližujeme; vypros nám pravé slzy pokánia a zotri všetky falošné, ktorými klameme samých seba i druhých.


   
9. Ježiš tretíkrát padá pod krížom.


   
Tradícia hovorí, že to bol najťažší pád – tvárou k zemi. Posledná rana je vždy najcitlivejšia. Posledné zlyhanie akoby nás chcelo presvedčiť, že všetko bolo zbytočné a nemá zmysel niečo začínať. Aj pri poslednom Ježišovom páde musela jeho Matka veľmi trpieť. Možno sa v srdci pýtala, či už nestačí toľko bolestí pre vykúpenie tohto sveta, či už nie je dosť krvi stekajúcej po zaprášenej ceste kríža?! Ježiš si však nechcel pre seba nechať ani jednu kvapku krvi, bol rozhodnutý vydať všetko za všetkých.


   
Matka, znášajúca každé utrpenie svojho Syna, neopúšťaj tých, ktorí v týchto chvíľach kapitulujú vo svojom živote, ale vypros im novú nádej, že aj ich bolesti sú užitočné pre tajomné telo Kristovo, ktorým je Cirkev.


   
10. Ježiša vyzliekajú z jeho šiat.


   
Ľudská zloba je neskutočne dôsledná – zoberie aj posledné zvyšky handier z človeka, aby nebolo pochybností, o koho ide a čo sa s ním udeje. Potupenie Ukrižovaného musí preniknúť až do posledného špiku kosti. Avšak potupenie Syna bolo aj potupením Matky. Je to častá scéna, ktorá sa dodnes opakuje: podceňovanie detí je podceňovaním matiek, posmech z detí je výsmechom matkám, ubližovanie deťom je utrpením matiek.


   
Matka potupeného Syna; pripomínaj nám úctu k deťom, ako aj vzájomnú  úctu a citlivosť, nech si zbytočne neubližujeme a nezraňujeme, ale nech si pamätáme, že vnútro každého človeka je „svätou zemou“, pred ktorou sa treba z úcty a pokory vyzuť.


   
11. Ježiša pribíjajú na kríž.


   
Ukrižovaný sa spája s krížom. Otvárajú sa nové pramene prenikavej bolesti, ale aj pramene spásy. Iba neskutočná láska dokáže ísť až za hranice smrti.


   
Možno sme v našom živote videli nie jedno „pribíjanie na kríž“, ktoré radikálne zmenilo život človeka: onkologické ochorenie, ochrnutie, strata reči alebo pamäti. Uniesť takéto pribíjanie na kríž, chce Božiu silu, ktorá v tej chvíli prijíma a nepreklína, odovzdáva a neuzatvára sa, ktorá obetuje a neľutuje sa.


   
Matka ukrižovaného Syna, pri tupom zvuku vbíjajúcich klincov to tela Ukrižovaného, prenikal do tvojho srdca aj jeden z posledných mečov bolestí. Buď pri tých, ktorých klince života znehybnili nielen ich telá, ale aj ducha. Oroduj za tých, ktorým život spočítal všetky ich kostí na kríži života.


   
12. Ježiš zomiera na kríži.


   
„Žena, hľa tvoj syn!“ „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26.27)


   
Posledné zvolania zomierajúceho Ježiša určené dvom milovaným ľuďom. V tomto zastavení krížovej cesty stojíme na jej vrchole. Sme pri Ukrižovanom a hľadáme ťa ako svoju matku  a ty nás hľadáš svoje deti. Stála si tam pri kríži svojho Syna a pri tebe stáli ďalšie dve Márie. Ako hovoria duchovní otcovia: v ten deň a v tú hodinu zomreli dvaja – Syn aj Matka, zomreli, aby nepatrili už iba pár ľuďom, ale všetkým.


   
Matka, zomierajúceho Ježiša, stoj pri zomierajúcich dnešného dňa, pri ich lôžkach, na cestách, v práci alebo odpočinku. Nech aj oni počujú slová o tom, že si ich matkou a oni tvojimi synmi a dcérami.


   
13. Ježiš je zložený z kríža.


   
Dvaja muži sa odvážili vybaviť žiadosť u Piláta, aby mohlo byť sňaté mŕtve Ježišovo telo z kríža a pochované do hrobu, v ktorom ešte nikto neležal.


   
Pred pohrebom však na krátky čas zotrvalo v náruči ubolenej Matky. Sedemnásobná miera bolesti bola dovŕšená. Bolestná Matka s doráňaným telom Syna. Známy výjav spod kríža, ktorý ruky umelcov veľakrát citlivo zobrazovali a predsa nikomu z nich sa nepodarilo zachytiť skutočnú bolesť obidvoch sŕdc.


   
Matka s prebodnutým srdcom, buď blízko všetkým bolestným matkám, ktoré držia v náruči fyzicky alebo duchovne mŕtve deti. Dodávaj im nádeje, že smrť nemá posledné slovo, že všetci mŕtvi raz ožijú.


   
14. Ježiša pochovávajú do hrobu.


   
Po krátkej rozlúčke nasledoval rýchly pohreb. Pár odvážlivcov a známych s Ježišovou Matkou. A potom už len zapečatený náhrobný kameň a hlboké ticho. Prázdne popravisko a plný hrob. Žiadosti smrti bolo vyhovené. Zrazu sa všetko zmenilo. Dnešné golgotské popravisko s prázdnym hrobom je plné veriacich v Krista a všetky hroby sa stali hlásateľmi nielen smrti, ale aj neodbytnej viery vo vzkriesenie. Každý hrob je pripravený na posledné otvorenie sa, pretože žiadnemu hrobu nikto nepatrí navždy, ale iba dočasu.


   
Matka vzkrieseného Pána, sprevádzaj všetkých kráčajúcich k hrobom týchto dní, aby zostávajúcim na tomto svete zostala silná nádej a viera na opätovné videnie sa v blaženej večnosti.


   
Záverečná modlitba


   
Mária, naša nebeská Matka, ktorá celé stáročia bdieš nad každým životom zrodeným na tomto kúsku zeme – ďakujeme ti za tvoju ochranu a prosíme o neustálu prítomnosť medzi nami. Prihováraj s u svojho Syna za naše rodiny rozídené po celom svete. Pros za budúce generácie, aby neopúšťali dedičstvo otcov – vieru v Trojjediného Boha a svätú Cirkev. Buď pri tých, ktorí sa cítia osamotení. Posilňuj tých, ktorí slabnú na tele i na duchu. Ukazuj cestu tým, ktorí blúdia životom a nevedia nájsť cestu k Bohu. Oroduj za tých, ktorí už opustili tento svet a s ktorými nás spájala jedna viera a jeden krst. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.


   
Na úmysel Svätého Otca: Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu…


   
Pane Ježišu, vypočuj Svätého Otca M., tvojho námestníka, aby dosiahol všetko to, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ  na veky vekov. Amen.


   
Autor: Mgr. Ľubomír Grega, špirituál v Kňazskom seminári Nitra

Krížová cesta podľa hodín utrpenia nášho Pána Ježiša Krista od Božej služobnice Luisy Piccarrety


   
,,Bol by som veľmi rád, keby sa aspoň jedna duša v každom meste alebo dedine oddala rozjímaniu hodín môjho utrpenia. Ja sám by som potom prebýval v každom meste a v každej dedine…“


   



   
Prvé zastavenie


   
Pán Ježiš je odsúdený na smrť


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Pilát nariaďuje davu, aby stíchol. Chce pritiahnuť pozornosť ľudí. S odporom berie oba cípy tvojho purpurového plášťa a roztvára ho, aby všetci videli aký je doráňaný. Nahlas vraví: ,, Ecce homo! Hľa človek! Ak urobil niečo zlé, trpel už dosť, ba Viac než dosť. Už oľutoval, že som ho dal zbičovať. Prepustíme ho teda.“


   
Pri Pilátových slovách zavládne v nebi, na zemi i v podsvetí hlboké ticho.


   
Hneď potom sa akoby jednohlasne ozve ohlušujúci rev davu: ,,Ukrižuj ho! Chceme jeho smrť! Za každú cenu! “Pilát, ktorý si už nevie rady, zo strachu , že bude pozbavený svojho úradu, dáva si priniesť misu s vodou a umýva si ruky, pričom hovorí: ,,Ja nemám vinu na krvi tohto spravodlivého.“ Ježišu, keď ťa žalobcovia vidia odsúdeného, prepuknú v jasot, tlieskajú, pískajú a hulákajú.


   
Môj Ježišu, prinášaš zadosťučinenie za nositeľov moci , ktorí zo strachu pred ľuďmi a zo strachu pre svoje postavenie šliapu po svätých prikázaniach, nedbajú o úpadok celých národov, uprednostňujú bezbožných a odsudzujú nevinných.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


   
Aj nad dušami v očistci.


   



   
Druhé zastavenie


   
Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Vojaci prinášajú kríž, ktorý s toľko túžbou očakávaš. Hľadíš naň s láskou a odhodlaným krokom sa k nemu blížiš, objímaš ho a bozkávaš. Opätovne sa naň dívaš a premeriavaš jeho dĺžku a šírku. V ňom určuješ podiel, ktorý zamýšľaš dať všetkým ľuďom. Podiel dostatočný na to, aby si ich učinil dedičmi nebeského kráľovstva. Nemôžeš už viac zadržať svoju lásku, ktorou miluješ duše. Preto znova pobozkáš kríža a vravíš:


   
,,Vytúžený kríž, konečne ťa môžem objať. Doteraz si čakal, zatiaľ čo moje kroky viedli neustále k Tebe. Presvätý kríž, stolica múdrosti, do neba vkladám celé svoje bytie, do teba vkladám všetky moje deti. Jedine ty budeš učiť pravej svätosti. Jedine ty budeš utvárať cnostných hrdinov, bojovníkov, mučeníkov, svätcov. Prekrásny kríž, ty si mojím trónom. A pretože musím opustiť túto zem, ty tu zostaneš namiesto mňa. Tebe dávam do dedičstva všetky duše. Uchovaj mi ich, zachráň mi ich, Tebe ich zverujem.“


   
Môj Ježišu, kým toto hovoríš, nechávaš si na plecia položiť kríž.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Tretie zastavenie


   
Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Môj najtrpezlivejší Ježišu, vidím, ako robíš prvé kroky pod nesmerným bremenom kríža. Pozrieš sa na mňa a ja spoznávam, že prinášaš zadosťučinenie za tých, ktorí nenesú svoj vlastný kríž s odovzdanosťou, ale zlorečia a cítia hnev, siahajú na život sebe alebo usmrcujú iných. A ty vyprosuješ všetkým lásku a odovzdanosť krížu, ktorý na nich spočíva.


   
Tvoja bolesť je taká veľká, cítiš sa priveľmi oslabený ťarchou kríža. Sotva urobíš prvé kroky, padáš na zem a narazíš na kamene.  Tŕne sa ešte hlbšie vtlačia do tvojej hlavy, rany sa otvárajú a nanovo krvácajú. A pretože nemáš silu vstať, nahnevaní vojaci sa snažia kopancami a údermi postaviť ťa na nohy.


   
Láska moja ležiaca na zemi, dovoľ, aby som ti pomohla vstať, aby som ťa pobozkala, utrela ti krv a spolu s tebou prinášala zadosťučinenie za tých, ktorí hrešia z nevedomosti, krehkosti a slabosti. Prosím ťa udeľ týmto dušiam svoju milosť, aby povstali zo svojho pádu.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Štvrté zastavenie


   
Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Môj Ježišu, pohybuješ hlavou, aby si odstránil  z očí krv, ktorá ich napĺňa. S úzkosťou sa rozhliadaš. Tu uzrieš svoju Matku, ako sa prediera davom.  Chce ťa za každú cenu vidieť, objať ťa a rozlúčiť sa s tebou. Ale bolesť ťa ešte viac prenikne, keď ju zbadáš smrteľne bledú a keď vidíš, ako sa do nej vtláčajú všetky tvoje utrpenia. Ak je i napriek tomu nažive, je to zázrak tvojej všemohúcnosti. Ideš jej v ústrety, no ledva si vymeníte pohľady. Ó, preveľká bolesť dvoch sŕdc! Vojaci zadajú váš úmysel. Údermi a strkaním zabránia aby sa matka mohla rozlúčiť so synom.


   
Potom tvoja bolestná Matka urobí v duchu to, čo je bránia urobiť navonok: duchovne vstupuje do tvojho srdca, vôľu Všemohúceho  prijíma za svoju zjednocuje sa s tebou vo všetkých tvojich utrpeniach a plní si povinnosti matky. Jej láska ťa posilňuje, poskytuje ti úľavu od bolesti. Do tvojich rán vlieva balzam svojej bolestnej lásky. Spolu s tebou a s tvojou Matkou konám zadosťučinenie za všetky hriešne stretnutia a ta tých, ktorí sa vystavujú príležitostiam hrešiť a zostávajú zviazaní hriechom.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Piate zastavenie


   
Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Celý sa trasieš. Pod neutíchajúcimi údermi a nárazmi vnikajú tŕne čoraz hlbšie do tvojej hlavy. Kríž sa ti svojou ťažkou váhou vtláča do ramena, až spôsobí takú hlbokú ranu, že obnaží kosti. Zdá sa mi, že pri každom kroku umieraš a nedokážeš ísť ďalej. Ale tvoja láska, ktorá zmôže všetko ti dáva silu.


   
Nepriatelia zo strachu , aby si neskonal pod ťarchou kríža, prinútia Šimona z Cyrény, aby ti ho pomohol niesť. Robí to s reptaním a nedobrovoľne, nie z lásky , ale z donútenia. V tvojom srdci tak nachádza ozvenu všetok nárek trpiacich, chýbajúca odovzdanosť, hnev, rebélia a pohŕdanie utrpením.


   
Môj Ježišu, keď s Tebou prinášam zadosťučinenie, prosím ťa, vezmi ma do svojho náručia a pritisni si ma tak silno, aby nebolo  takej  bolesti , na ktorej by som nemala účasť a aby  som sa cez bolesť premenila v teba, aby som ťa utešila, keď ťa mnohé duše opúšťajú.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Šieste zastavenie


   
Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Môj utrápený Ježišu, hlboko sklonený sa s námahou potácaš. Zrazu vidím, že sa zastavuješ a rozhliadaš sa . Čo sa deje? Ach, to je Veronika, ktorá ti bez strachu a odvážne utiera zakrvavenú tvár, a ty ju do nej vtláčaš ako prejav vďačnosti.


   
Môj veľkodušný Ježišu, aj ja ťa chcem utrieť, ale nie šatkou. Ponúkam ti samu seba, aby som ťa utešila. Chcem vstúpiť do tvojho vnútra a darovať ti Ježišu, úder srdca za úder, dych za dych, lásku za lásku, túžbu za túžbu . Daj, nech vo všetkom , čo vidím, čoho sa dotýkam a čo cítim, vždy vidím teba . dotýkam sa a cítim teba. Nech je tvoj najsvätejší obraz a tvoje presväté meno navždy vtlačené do každej čiastky môjho úbohého bytia.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Siedme zastavenie


   
Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Pri druhom páde pod krížom zastonáš. Hoci sa vojaci boja, že by si v dôsledku toľkého mučenia a príliš veľkej straty krvi mohol zomrieť, napriek tomu sa im údermi a kopancami podarí postaviť ťa opäť na nohy. Tak prinášaš zadosť učinenie za opakované pády do hriechu, a za ťažké hriechy, ktoré páchajú všetky spoločenské vrstvy. Prosíš za zarytých hriešnikov, plačeš krvavé slzy za ich obrátenie.


   
Tvoji nepriatelia, ktorí sa zlovestne pozerali na Veronikin skutok, ťa opäť bijú a ženú ďalej.


   
Aj ja ti chcem utrieť slzy a prosiť ťa o odpustenie a odčiniť všetky tie chvíle , keď sme nemali túžbu páčiť sa ti, keď sme nehľadeli na teba, aby sme spoznali, čo si od nás praješ, čo máme robiť a kam máme nasmerovať naše kroky.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
ôsme zastavenie


   
Pán Ježiš napomína plačúce ženy


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Po niekoľkých krokoch opäť zastaneš. Tvoja láska nepozná odpočinok ani pod ťarchou toľkých bolestí. Keď vidíš zúbožené ženy, ktoré ťa oplakávajú vidiac tvoje utrpenie, zabúdaš na seba a utešuješ ich slovami: ,,Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“


   
Aké vznešené ponaučenia! Aké ľúbezné sú tvoje slová! Ó, Ježišu, namiesto toho, aby si vnímal vlastné utrpenie, s neopakovateľnou láskou myslíš len na oslavu Otca. S tebou prinášam zadosťučinenie za všetky nedostatky lásky a prosím ťa o milosť, aby som aj ja zabudla na seba a nepamätala už nanič iné len na teba.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Deviate zastavenie


   
Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Keď tvoji nepriatelia počujú, že sa prihováraš ženám, zúria. Ťahajú ťa za povrazy, ženú ťa toľkou zlosťou, že opäť padáš na zem a udieraš sa o kameň. Dolieha na Teba ťarcha kríža. Cítiš sa na pokraji smrti. Tvárou sa dotýkaš zeme a tvoje ústa sa farbia krvou. Ale tvoji nepriatelia ťa chcú opäť postaviť na nohy, ťahajú za povrazy, dvíhajú ťa za vlasy, kopú do teba….márne! Môj Ježišu, aké utrpenie! Srdce mi puká od bolesti.


   
Vojaci ťa vlečú na Golgotu. Cestou uzmieruješ všetky urážky, ktorých sa Ti dostáva od zasvätených duší. Ich váha je taká veľká , že akokoľvek sa snažíš postaviť sa, nedarí sa ti to. Vojaci do teba kopu a vláčia ťa po zemi. Konečne dosiahneš Kalváriu, zanechávajúc všade stopy svojej presvätej krvi.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Desiate zastavenie


   
Pánu Ježišovi zvliekajú šaty


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Tu na teba čakajú nové útrapy. Vojaci ťa znovu vyzliekajú a strhávajú ti z tela šaty a tŕňovú korunu z hlavy. Pri tomto surovom zaobchádzaní stonáš od bolesti , keď ti spolu s tŕňovou korunou a so šatami trhajú aj prilepené kusy tvojho doráňaného tela. Rany sa opäť otvárajú, krv  v prúdoch  steká až na zem. Tvoje muky sú také veľké, že vyzeráš viac mŕtvy ako živý.


   
Hľadíš na mňa zakaleným , napoly vyhasnutým zrakom . a akoby si mi hovoril: ,,Dieťa moje, koľko ma len stoja duše! Na tomto mieste ich všetky očakávam, aby som ich spasil. Keď zo mňa strhávajú šaty, prinášam zadosťučinenie za tých , ktorí nosia prepychové a vyzývavé oblečenie. Odčiňujem hriechy proti skromnosti a za tých, ktorí sú natoľko naviazaní na svoje bohatstvo, slávu a pôžitok , že si z nich vytvorili boha svojho srdca.“


   
Môj obnažený Ježišu, prinášam spolu s tebou zadosťučinenie, prosím ťa, aby si ma zbavil všetkého, čo ma vzďaľuje od teba, a nedopusť aby do môjho srdca vstúpila čo i len jedna hriešna náklonnosť.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Jedenáste zastavenie


   
Pána Ježiša pribíjajú na kríž


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Ježišu, pozeráš na kríž, ktorý ti pripravujú tvoji nepriatelia. Počujem ako vravíš: ,,Presvätý kríž, v tebe všetko zavŕšim. Príď a utíš vo mne planúcu túžbu, ktorá ma stravuje-darovať život dušiam. Ó, kríž, je pravda, že si mojím bojiskom, ale zároveň mojím víťazstvom a dokonalým triumfom.“


   
Vystieraš sa na kríž a s veľkou láskou z neho hľadíš na svojich katov, ktorí už majú pripravené kladivo a klince. Nesmierne surovo ťa  uchopia ruky, klince priložia na dlaň a hlboko ho pribijú. Od toľkej bolesti sa celý chveješ. Môj Ježišu, teraz ti položia jednu nohu na druhú a tupým klinom ich prerážajú. Môj ukrižovaný Ježišu, vidím ťa celého zmáčaného krvou, ako neprestajne prosíš za duše.


   
Klaniam sa ti a ďakujem ti za nás všetkých. Môj Ježišu, pre tvoje bolestné umučenie, ktoré si podstúpil, keď ťa pribíjali na kríž, ťa prosím, aby si otvoril nebo pre všetkých ľudí a požehnal všetky stvorenia.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Dvanáste zastavenie


   
Pán Ježiš na kríži zomiera


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Moje ukrižované Dobro, vidím, že ešte otváraš svoje oči. Tvojmu pohľadu nič neunikne, so všetkými sa lúčiš a všetkým odpúšťaš. Ešte raz zozbieraš všetky svoje sily a zvoláš  mocným hlasom: ,,Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha .“ Nakláňaš hlavu a vydýchneš.


   
Vidím, že môj predrahý Ježiš mi aj po smrti chce povedať., že ma miluje. Preto vojak, vedený vyššou mocou, aby sa uistil, že si mŕtvy, kopijou prerazí bok. A ty, láska moja , vylievaš posledné kvapky krvi a vody. Čo všetko mi odkrýva táto rana , spôsobená nie bolesťou ale láskou! Hoci tvoje ústa onemeli, tvoje srdce mi vraví: ,,Dieťa moje, keď som už všetko daroval, chcel som, aby kopija otvorila v mojom srdci útočisko pre všetky duše. Moje otvorené srdce sa bude prihovárať všetkým bez prestania: ,Poďte ku mne, keď chcete byť spasení. V tomto srdci nájdete svätosť, útechu v súženiach, posilu v slabosti, pokoj v pochybnostiach a spoločnosť v opustenosti. Toto srdce je stredobodom všetkého, tu sú obsiahnuté sviatosti, tu je moja Cirkev, život mojej Cirkvi a život všetkých duší.“


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Trináste zastavenie


   
Pána Ježiša skladajú z kríža


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Vidím učeníkov, ako sa náhlia sňať ťa z kríža. Prvá, ktorá ťa prijíma do svojho lona, je tvoja bolestná Matka. Do svojho náručia nežne kladie tvoju zranenú hlavu. Drahá Matka, vidím tvoju utrápenú tváre, ako v slzách hľadíš na dokaličené telo tvojho Ježiša. Mám súcit s tebou v tejto nesmiernej bolesti , ktorú si cítila keď si videla mŕtveho, tŕním korunovaného Ježiša  , doráňaného od toľkých úderov  a klincov, keď sa pozerala na jeho oči, ktoré ťa už nevidia, uši, ktoré už nepočujú, tvoj hlas. Ústa. Ktoré sa ti už neprihovárajú. Ruky, ktoré ťa viac neobjímajú a nohy, ktoré už nebudú kráčať vedľa teba.


   
Moja drahá Matka, je pravda, že prevyšuješ v láske a nežnosti, keď sa dotýkaš môjho Ježiša. Budem sa snažiť čo najdokonalejšie ťa napodobňovať, aby sme spolu vytiahli tŕne, ktoré mu doráňali hlavu. Spájam sa s tvojou poklonou, ktorú prinášaš v hlbokej pokore a nábožnosti.


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…


   



   
Štrnáste zastavenie


   
Pána Ježiša  pochovávajú


   
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti…


   
Bolestná matka, si pripravená priniesť poslednú obetu, pochovať syna Ježiša. Odovzdaná do vôle nebies ho sprevádzaš na poslednej ceste a vlastnými rukami ho kladieš do hrobu. Kým ukladáš mŕtve telo dávaš mu posledné zbohom a posledný bozk, puká ti srdce premožené bolesťou. Moja bolesť prebodnutá matka , spolu s tebou sa aj ja lúčim s Ježišom. Plačky chcem stáť po tvojom boku , aby som ťa utešila pri každom tvojom bolestnom vzdychu a darovala ti pohľad plný súcitu. Zotriem ti všetky slzy. A keď vidím, ako ťa opúšťajú slzy , podopriem ťa v mojom náručí.


   
Vložme do Ježiša osud všetkých duší, aby ich potom opäť našiel pri zmŕtvychvstaní. Drahá Matka, tým, že si ich ukryla do jeho rán, žiadna z nich sa nestratí. 


   
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Úvodné zamyslenie
Počas Ježišovho verejného účinkovania sa v žiadnom evanjeliovom príbehu už nespomína prítomnosť jeho
pestúna svätého Jozefa. Z toho sa usudzuje, že v tom čase už svätý Jozef nežil. Tak ako si deti nesú v dospelosti vo svojom srdci spomienku na svojich rodičov, môžeme predpokladať, že aj Pán Ježiš si zachoval pečať svojho pozemského otca o to viac, keď ho sprevádzala jeho matka Mária, Jozefova manželka. Na Kalváriu v srdciach týchto dvoch osôb vystúpil aj tento tichý
muž. V pohľade na Ježišovu krížovú cestu chceme rozjímať aj nad životnou cestou, ktorou prešiel tento spravodlivý muž – z Nazareta.


   
I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď Pán Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil v synagóge, jeho rodáci sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn?“ (Mt 13, 55). Pre Nazaretčanov bol Ježišov božský pôvod neprijateľný. Hneď ho odsúdili. Bol pre nich iba tesárov syn. Teraz pri výsluchu Pilát vyslovil jeho odsúdenie na smrť. Aj nám hrozí, že si Ježiša vložíme do našich vopred pripravených schém. A keď im nevyhovuje, tak ho odsúdime. Jozef nekládol podmienky Bohu, neodsúdil Máriu, ale prijal pozvanie, ku ktorému ho Boh prostredníctvom anjela pozval.
Učme sa aj my tejto čnosti – neodsúdiť, ale prijať.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.


   
II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Pán Ježiš vzal kríž na svoje plecia. Verne napĺňa poslanie, pre ktoré prišiel na svet. Evanjelista Matúš pri Jozefovi viackrát používa slovo „vziať“. Jozef si vzal Máriu za svoju manželku. Pred prenasledovaním Herodesa Jozef vzal svoju manželku a dieťa a utiekol do Egypta, aby po Herodesovej smrti znova vzal manželku a dieťa a vrátil sa do izraelskej krajiny a usadil sa v galilejskom Nazarete. Toto slovo „vziať“ charakterizuje Jozefa ako človeka, ktorý dokáže prijať na seba zodpovednosť a stotožniť sa
s poslaním, ktoré mu je určené.
Vyprosujme si milosť vernosti v poslaní, ktoré nám Boh zveril.


   
III. Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom
Pán Ježiš pod ťarchou kríža padá na zem, ale opäť vstáva a pokračuje ďalej verný svojmu poslaniu. Duchovne sa prenesme do príbehu jeho narodenia. Jozef prichádza s Máriou do Betlehema, kde hľadá nocľah pre svoju manželku, ktorej nadišiel čas pôrodu. Nevzdáva sa a napokon nachádza maštaľ. Vznešený Boh si volí tie najbiednejšie podmienky. Na krížovej ceste teraz ako
všemocný Pán a Boh padá pod krížom, aby opäť vstal. Z lásky k človeku.
Čo ty robíš z lásky k Bohu?


   
IV. Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou
Matka Mária sprevádzala svojho Syna. Takým bol aj jej manžel Jozef. Vždy verne stál pri nej a jej synovi. Pri narodení, pri obetovaní Ježiša a pri jeho nájdení v chráme Jozef stojí po boku Márie. Preto môžeme povedať, že pri tomto stretnutí syna s matkou bol v ich srdciach prítomný aj tento verný a pokorný strážca Svätej rodiny.
Buďme ľuďmi, o ktorých sa môžu druhí oprieť a na ktorých sa môže spoľahnúť aj samotný Boh. Prosme
za manželov a otcov, aby verne zastávali svoje miesto v manželstvách a rodinách.


   
V. Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Ježiš na krížovej ceste prijal Šimonovu pomoc. Pomoc prijal od prvých okamihov svojej pozemskej existencie aj z rúk svätého Jozefa. Môžeme si predstaviť, ako Jozef učil Ježiša prvé modlitby, rozprával mu príbehy vlastného národa, učil ho sláviť náboženské sviatky a vysvetľoval Božie prikázania. Každú sobotu kráčali uličkami Nazareta do tamojšej synagógy.
Pomáhajme aj my druhým na ich ceste životom a to aj na ich ceste viery.


   
VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
Na postave Veroniky si uvedomujeme vzácny dar: ochotu slúžiť. V danej chvíli spoznala, čím môže pomôcť a urobila to. Vidíme to aj na postave svätého Jozefa. Spoznal, že svojimi darmi sa môže stať súčasťou Božích plánov. Ježišovi odovzdal dar práce aj zbožnosti. Neraz prosíme o dar múdrosti, sily, poznania, ale nezabúdajme prosiť aj o dar ochotnej služby. Je veľmi
potrebný.


   
VII. Pán Ježiš padá druhýkrát pod krížom
Na Ježišovej krížovej ceste vyniká jeho poslušnosť Otcovej vôli. Všimnime si aj cestu Jozefa, jeho starostlivého pozemského otca, ktorý s tichosťou poslúcha Boží hlas. Evanjelistovi Matúšovi záležalo na tom, aby nám Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu, a tak slúžil dôstojne ako otec Božiemu Synovi.
Pri Jozefovi hovoríme o „abrahámovskej“ poslušnosti, lebo s týmto starozákonným patriarchom má viacero
spoločných vlastností. Zamerajme sa na tento obraz Jozefa, keď o sebe tvrdíme, že chceme žiť podľa Svätého písma.


   
VIII. Pán Ježiš stretáva plačúce ženy
Vidíme bolesť žien, ktoré plačú nad Ježišom Kristom. Evanjelista Lukáš uvádza, že keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme, matka Mária mu povedala: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali“ (Lk 2, 48). Jozef je označený výrazom „tvoj otec“ a hovorí sa o bolesti pri hľadaní. Máme tu dojemný obraz starostlivého Jozefovho otcovstva. Nech nám nechýba jemnosť, citlivosť a spolucítenie v prístupe k druhým.


   
IX. Pán Ježiš tretíkrát padá pod krížom
V živote prichádzajú do nášho života kríže – náročné situácie. Ježiš, a pred tým aj svätý Jozef, nám ukazuje spôsob, ako prijímať ťažké situácie: útek do Egypta, návrat s obavami do rodnej krajiny, starosť so zabezpečením živobytia. Niekedy sa pýtame, k čomu sú dobré kríže, ktoré nás v živote postretnú. Je to príležitosť zošľachtiť ducha a ešte viac sa priblížiť k Bohu.


   
X. Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
Keď Pána Ježiša zbavili šiat, potupili jeho dôstojnosť. Ľudia veľakrát v dejinách potupili Božieho Syna a jeho sväté meno. Svätý Jozef dostal od Boha úlohu oznámiť meno narodeného dieťaťa – dáš mu meno Ježiš. Je to jediný raz, čo Sväté písmo hovorí o Jozefovi, že má vyrieknuť nejaké slovo. A on vyriekne „Ježiš“, čo v preklade znamená „Boh je spása“.
Nikdy svojím životom nepotupujme Krista a jeho meno, ale nech je Boží Syn aj našou spásou.


   
XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Evanjelista Ján hovorí: „Boh tak miloval svet, že poslal svojho Syna…“ Teraz mu tento svet prebíja klincami ruky
a nohy. Boží Syn prechádza „nocou“ ľudskej zloby. Keď Svätá rodina utekala pred kráľom Herodesom, evanjelista Matúš píše, že Jozef „vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2, 14). Ten výraz „za noci“ má hlbokú symboliku. Jozef plní Božiu vôľu nielen „vo dne“, keď je všetko viditeľné a predvídateľné, ale robí to aj „za noci“, pričom vieme, že „noc“ a „temnota“ sú v Biblii často symbolom neistoty a strachu.
Vyprosujme si milosť dôvery v Boha aj vtedy, keď príde do nášho života noc a temnota.


   
XII. Pán Ježiš zomiera na kríži
Pán Ježiš odovzdal svoj život svojmu nebeskému Otcovi. Niekoľko rokov predtým tak urobil Jozef, keďže sa nespomína počas Ježišovho verejného účinkovania. Máme pred sebou obraz Jozefa – patróna dobrej smrti, lebo zomiera v blízkosti dvoch najmilovanejších osôb – svojej manželky Márie, ktorú vždy verne a čisto miloval, a „svojho“ Syna, o ktorého sa so všetkou láskou
otca staral.
Vyprosujme si pokojnú a zbožnú hodinu smrti. Nech vtedy stoja pri nás Ježiš, Mária a Jozef.


   
XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža
Možno teraz máme pred očami Ježišovu matku a to, s akým pohnutím a bolesťou berie do náručia mŕtve telo svojho Syna. Duchovne sa vráťme do Ježišovho detstva, keď Jozef s chvením a radosťou jemne vzal do svojich rúk narodené dieťa. Potom oznámil jeho meno a priniesol ho v náručí s Máriou do chrámu.
Prežívajme radosti i bolesti nášho života v poslušnosti Božej vôli.


   
XIV. Pána Ježiša pochovávajú
Drevo jasieľ je predzvesťou dreva kríža a zavinutie do plienok sa stalo predobrazom zavinutia Ježišovho mŕtveho tela do plachiet a uloženia do hrobu. Simeon pri obetovaní hovorí o Kristovi ako o znamení, ktorému budú protirečiť, a jeho matke predpovedá meč bolesti, ktorý prenikne jej dušu. Je to odkaz na Ježišovo umučenie a smrť a svätý Jozef počul slová, ktoré vyriekol Simeon. Spolu so svojou manželkou ich prežíval a bol jej oporou až do konca svojej pozemskej púte.
Aj dnes mnohí protirečia Kristovi, odmietajú ho, ba až potupujú. Verme, že Božia láska a láska k Bohu je silnejšia ako smrť i hrob.


   
Záverečná modlitba:
Pápež František hovorí: „Svätý Jozef urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi. A preto bol kresťanským ľudom vždy milovaný. V ňom Ježiš videl nežnosť Boha, tú, ktorá nám dáva akceptovať našu slabosť, prostredníctvom ktorej sa zväčša uskutočňujú Božie plány. Boh nás totiž neodsudzuje, ale prijíma nás, objíma, podopiera nás
a odpúšťa nám.“
Nech si aj touto pobožnosťou krížovej cesty viac uvedomujeme, že Boh nás miluje, nech precítime jeho objatie a nežnosť. Amen.


   
Zdroj: Pre súkromnú pobožnosť zostavil vdp. František Trstenský


   
V Roku svätého Jozefa vydala Rodina Nepoškvrnenej – rok 2021

Úvodná modlitba


   
Živo si uvedom, že Ježiš je pred tebou. Popros ho, aby ťa voviedol do tajomstva odriekania. Ježiš, chcem sa s tebou stretnúť. Priveď ma k sebe. Duchu Svätý, nauč ma počúvať Ježišove slová! Nauč ma trpezlivo kráčať na vrchol kalvárie môjho života! Pomáhaj mi, aby som vždy robil, čo mi káže Ježiš, aby som vždy vravel s Máriou: Mária, som tvojím synom (tvojou dcérou). Oroduj za mňa a pomôž mi stať sa pravým učeníkom a bratom (pravou učeníčkou a sestrou) Ježiša. Otče som tu! Chcem sa teraz spojiť s tvojím Synom Ježišom Kristom, aby si vo mne poznal svoje dieťa, ktoré sa ti vracia. Amen.


   
1. ZASTAVENIE: Ježiša odsudzujú na smrť


   
Tvoj prvý kríž: Prijať rozsudok.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Mňa súdili a odsúdili. Svetskí vladári a náboženskí vodcovia ma odsúdili na smrť. Moji priatelia a učeníci sa rozutekali. Ľud, ktorý počúval moje kázania, teraz svedčí proti mne.
  Donedávna ma všetci chválili, obdivovali moje zázraky, túžili sa ma dotknúť a sľubovali vernosť. Teraz sa obrátili proti mne a žiadajú Piláta, aby ma odsúdil na smrť. Pilát, cudzinec v mojej zemi, ma chcel oslobodiť. Moji rodáci ho prinútili, aby ma odsúdil.
  Aj teba budú súdiť ľudia, ba i tvoji najlepší priatelia. Aj vtedy, keď si neurobil nič zlého. Tomu sa nevyhneš. Istý a neomylný sudca je jedine Boh. Tento tvoj prvý kríž ťa oslobodzuje od ľudí, na ktorých si sa spoliehal. Pozýva ťa, aby si sa oprel o mňa. Keď ťa ľudia súdia, príď ku mne, veď aj mňa súdili a odsúdili.
  Nebráň sa, keď ťa ľudia súdia! Ich súd ťa nemôže zničiť. Nenechá ťa opusteného, lebo ťa privádza ku mne. Odsúdenie je môj i tvoj prvý kríž. Neboj sa ho! Otvára ti dvere ku mne. Vždy, keď ťa krivo súdia, stretneš sa so mnou.
  Pri mne ťa už nik nemôže súdiť.
  Ani odsúdiť.


   
2. ZASTAVENIE: Ježiš berie kríž na svoje plecia


   
Tvoj druhý kríž: Prijať každodenný kríž.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Mohol som sa brániť, alebo žiadať, aby ma bránili. Mohol som povedať: Som nevinný! Prečo mám trpieť? Prijal som však kríž bez šomrania.
  Tvojím krížom môže byť každá chvíľa života. Môžeš ju prijať, alebo odvrhnúť. Môžeš utekať od neho, alebo vyjsť mu v ústrety. Ja som ho prijal. Teraz vieš, kde ma môžeš stretnúť. Tvoja sila nie je v tom, že od kríža utečieš. Každý okamih žiada od teba rozhodnutie: zanechať seba a ísť za mnou.
  To je tvoj druhý kríž. Všedný, každodenný. Ľudia ho zriedka prijímajú. Čakajú mimoriadne kríže. Tvoj kríž je tu, keď ho prijmeš, získaš veľké milosti a tvoja viera narastie ako rozvodnený potok.


   
3. ZASTAVENIE: Ježiš prvý raz padá pod krížom


   
Tvoj tretí kríž: Mať odvahu trpieť.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Je ťažké padnúť. Ľudia chcú stáť a víťaziť. Ja som Boh, a predsa bezmocne padám pod krížom. Všetci videli zázraky, ktoré som konal a divili sa. Teraz ma vidia padnutého, vyčerpaného, porazeného.
  Maj odvahu trpieť a nezakrývaj svoj pád! Priznaj si ho! Tu na zemi nemôžeš robiť ináč. Si tu na to, aby si zomrel. Lebo „Kto stratí svoj život, nájde ho“.
  Prečo sa bojíš svojich pádov? Prečo sa bojíš pozrieť ľuďom do očí, keď si porazený, keď sú druhí múdrejší ako ty? Prečo sa bojíš, keď padneš do hriechu?
  Boríš sa, aby si bol dobrý. Ale ak padneš, príď ku mne. Neboj sa! Pád nie je koniec. Prečo tak tragicky pozeráš na pády? Prečo sa hanbíš? Pád je na to, aby si prišiel ku mne.
  Ja ťa zodvihnem. Keď si spomenieš, že aj ja som padol, budeš vo svojom páde hľadať moju tvár.
  Spolu zvíťazíme nad pádmi a hriechmi. Dôležité je, aby si pri páde neostal sám, aby si prišiel ku mne.


   
4. ZASTAVENIE: Ježiš sa stretáva so svojou matkou


   
Tvoj štvrtý kríž: Zarmútiť toho, koho miluješ.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Mohol som sa vyhnúť stretnutiu s matkou. Vieš si predstaviť, čo znamená stretnúť milovanú osobu, ktorú si zarmútil?
  Celý národ ma zradil a zavrhol ako kacíra a podvodníka. Moja matka o tom vedela. Videla i moju telesnú a vnútornú bolesť. Zahľadela sa mi do očí, keď sa mi všetci vysmievali. To bol môj kríž – vidieť zármutok v očiach matky, v očiach najdrahšej bytosti.
  Zarmútil si niekoho, kto ťa miluje? Chceš ho ušetriť bolesti, ale nemôžeš. To je kríž, ktorý nemôžeš odbiť.
  Keď vidíš, že si zarmútil priateľov, čo ťa majú radi, keď vidíš, ako im tvoj pád spôsobuje bolesť, hľadaj mňa a moju matku.
  Moja matka vedela, kto som. Preto nezomrela v nej nádej, že zvíťazím. Naopak! Vtedy sa zaskvela v plnom lesku jej viera vo mňa.
  Prijmi takéto stretnutia, keď sa im nemôžeš vyhnúť. Prijmi, že si niekoho zarmútil. Nájdeš pri tom mňa i moju matku.


   
5. ZASTAVENIE: Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž


   
Tvoj piaty kríž: Dovoliť druhým, aby ti pomohli.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Všetci ma zradili. Opustili ma tí, ktorých som uzdravil. I moji najbližší. Keď som skrvavený, doráňaný a otrasený zo stretnutia s matkou čakal lásku, prinútili jedného človeka, aby mi pomohol niesť kríž.
  Čakal som pomoc z ľútosti a lásky, nie z prinútenia. Hľa najťažší kríž, keď nemáš nikoho, kto by ťa poľutoval a miloval! Keď ten kríž prijmeš, už nie si sám. Som s tebou ja.
  A ešte niečo. Nechci byť hrdinom a dovoľ, aby ti druhí pomohli. Aj ja som to dovolil, hoci som všemohúci. Pripusť, že druhí sú silnejší, ako ty! Uznaj, že potrebuješ pomoc a prijmi ju! Aj to je kríž, od ktorého nemôžeš utiecť. Pochop však, že to sú dvere ku mne.
  Nečuduj sa, že sa tomuto krížu vzpierajú všetci: „Duch je proti telu a telo proti duchu.“ Ty sa nevzpieraj! Vezmi svoj kríž a nasleduj ma! Stretneme sa.


   
6. ZASTAVENIE: Veronika podáva Ježišovi ručník


   
Tvoj šiesty kríž: Vedieť prijímať bez odmeny.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Všetci sa odo mňa odvrátili, všetci ma opustili. Ostal som sám, bez pomoci, na ceste na smrť. Vtedy sa priblížila Veronika a podala mi šatku. Vieš si predstaviť, ako mi bolo? Bol som dojatý, prijal som jej službu lásky, ale nemal som sa čím odmeniť. Mal som iba svoje utrpenie a bolesť. Dal som jej zakrvavenú tvár odtlačenú na šatke.
  Aj to je kríž, že sa nemáš čím odvďačiť, keď ti preukázali dobro. Buď statočný a urob, čo som urobil ja! Prijmi dobrý skutok aj vtedy, keď ho nemôžeš odplatiť. Prijmi zahanbenie, že ostávaš dlžníkom. Nemusíš vždy platiť peniazmi, za odplatu daj seba!
  Nauč sa prijímať bez odplácania. Bez obchodného ducha. To sú dvere ku mne. Prijmi kríž hanby, že sa za dar nemáš čím odmeniť. Vtedy sa stretneš so mnou.
  Môj Otec dáva a nežiada odplatu. Je ako studňa, ktorá dáva čerstvú a čistú vodu bez platenia a nikdy sa nevyčerpá. Ak si taký aj ty, si dieťaťom môjho Otca.
  To je tvoj šiesty kríž: že nemôžeš vrátiť Bohu všetku jeho lásku. Si ako dieťa, ktoré užíva otcovu i matkinu dobrotu.


   
7. ZASTAVENIE: Ježiš druhý raz padá pod krížom


   
Tvoj siedmy kríž: Prijať ďalší pád.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Raz som už padol. Všetci čakali, že budem silný. A ja som znovu padol. I keď som vedel, že to raní moju matku, vyvolá salvu smiechu u nepriateľov a deprimuje mojich priateľov.
  Moja slabosť pomýlila všetkých. Pýtali sa: Je to naozaj Boh? Prijal som ten kríž. Otec chcel na mne ukázať, že je silnejší, ako každá slabosť.
  Keď padneš prvý raz, ešte máš výhovorku. Ale keď padneš znovu, každý ti môže povedať, že za nič nestojíš. Tomuto krížu sa vzpieraš, ale tým sa vzďaľuješ odo mňa. Tým nesvedčíš o mne, ale o sebe a o svojej sile.
  Vedz, že znovu padneš. Ale ja ťa zodvihnem. Vtedy povedia: Hľa, niekto ho zdvihol. Tvoj siedmy kríž je to, že znovu padáš a že si to musíš priznať. Neboj sa pádu, ale obráť sa ku mne! Ak ten kríž prijmeš, nájdeš v ňom mňa. To bude porážka tela a víťazstvo ducha.


   
8. ZASTAVENIE: Ježiš teší a napomína jeruzalemské ženy


   
Tvoj ôsmy kríž: Tešiť tých, čo tešia teba.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Ženy ma počúvali, milovali, verili mi. Požehnával som ich deti. Hľadeli na mňa srdcom, nevedeli sa zmieriť s tým, že ma odsúdili. Preto plakali. Cítili, že je tým odsúdený sám život. Žiaľ ich pozbavil zmyslov. Preto som ich tešil.
  Trpieť bolesť je kríž. Povzniesť sa nad ňu je oslobodenie. Nijaká bolesť nie je tragédiou. Tragédiou je slepota a tvrdosť srdca. Tragédiou je nevidieť, že každá smrť má zmŕtvychvstanie, každá choroba uzdravenie, každý odchod návrat.
  Tragédiou je upadnúť do zúfalstva. Zvíťazíš, keď začneš tešiť druhých, hoci sám potrebuješ útechu. Tvoja útecha príde od Boha. Nespoliehaj sa na ľudskú potechu, ale pros o Božiu silu. Tá zvíťazí nad svetom. To je cesta od kríža k životu.
  Nedopusť pád do zúfalstva. Keď sám ranený a ubolený budeš potešovať druhých, vtedy ma nájdeš. Otvor i tieto dvere ku mne! Za nimi ťa čakám, aby si sa oprel o mňa.


   
9. ZASTAVENIE: Ježiš tretí raz padá pod krížom


   
Tvoj deviaty kríž: Prijať úplnú prehru.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Aj tretí raz som padol. Všetci verili, že je to moja prehra. Keď si mysleli, že ďalej nepôjdem, vstal som, vzal som svoj kríž a vyniesol som ho na Golgotu. Možné je aj to, o čom si všetci myslia, že je nemožné.
  Príde chvíľa, keď ti povedia: Je ti koniec. Už nič nedokážeš. Aj ty sám si pomyslíš: Už ďalej nevládzem. Nadišiel čas tvojej bezmocnosti, chvíľa tvojej úplnej porážky. Chceš si vtedy zúfať? Neboj sa. Aj to sú dvere za ktorými ma stretneš. Keď už nemôžeš počítať sám so sebou, vtedy ma nájdeš. Volaj ma celým svojím srdcom a ja sa ti ozvem.
  To je tvoj deviaty kríž: byť úplne porazený, celkom opustený, mŕtvy. Už nik s tebou neráta, lebo nemá nádej, že môže od teba niečo dostať. Tento kríž ťa ľahšie privedie ku mne a umožní ti, aby si ma našiel. Prijmeš ho? Neboj sa, ja som s tebou! Ja som premohol svet.


   
10.ZASTAVENIE: Ježiša vyzliekajú zo šiat


   
Tvoj desiaty kríž: Strpieť, že ťa obnažili.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Dopustil som, aby som bol nahý, aby ľudia odhalili celé moje telo. Dovolil som, aby sa zloba pekla vyvŕšila na mne do krajnosti. Aj ty chceš mať aspoň malý kúsok života i sveta, kde by si bol sám, kde by ľudia neobjavili, čo je iba tvoje, za čo sa dokonca hanbíš. Nechceš, aby videli tvoju nahotu, tvoj hriech a tvoju biedu, lebo by ťa zneuctili. Stoj čo stoj chrániš svoju intimitu. No príde okamih, kedy ju nebudeš môcť zachovať. Aj cez taký kríž musíš prejsť. Keď ti raz zoberú všetko, i tvoju súkromnosť a už ti neostane nič, odovzdaj sa Bohu. Jedinou nedotknutou intimitou ti budeme Otec a ja.
  Krížom nie je len odhalenie tela. Ešte bolestnejšie je, keď ti odhalia dušu. Tvoje hriechy ťa už dávno odhalili. Dovoľ otcovi, aby ti dal nové šaty. Daj mu svoju intimitu. Dovoľ, aby jej obliekol dokonalú nevinnosť.
  Máme sa namáhať zachovať si nevinnosť. Dnes priznaj, že si v tom slabý. To je tvoj desiaty kríž, kríž studu, hanby, kríž túžby ostať nevinný, kríž strachu, že sa niekto dozvie, že si padol.
  Vezmi tento svoj kríž a čoskoro ma nájdeš. Tu ťa čakám. Vtedy sa už nebudeš báť. Priznaj iba to, že si slabý, že nie si inakší, ako si: človek s obmedzenou intimitou. Tu sa stretneme. U mňa ťa už nik nebude môcť odhaliť.


   
11. ZASTAVENIE: Ježiša pribíjajú na kríž


   
Tvoj jedenásty kríž: Byť pribitý na kríž.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Kým kríž nesieš, ešte máš možnosť odhodiť ho. Keď ťa raz naň pribijú, už sa ho nemôžeš zbaviť.
  Teraz už vieš: Kríž je tvoj údel až do smrti. A to je ťažké. Chcel by si sa od neho oslobodiť, ale si naň pribitý. Kríž je miesto, na ktorom sa umiera. Ľudia ťa budú naň pribíjať. Zľakneš sa ho, alebo sa spoľahneš na mňa?
  Sú kríže, ktoré sa nosia až do konca. Márne sa usiluješ zbaviť sa ich. Je na tebe, aby si sa vzdal toho daromného boja a prišiel ku mne. Vtedy umrieš a začneš žiť. Neboj sa! Nechcem, aby si sa sklamal, že sa dočkáš niečoho iného. Kríže ostanú do konca a čím skôr umrieš, tým skôr vstaneš z mŕtvych. Čím skôr sa im prestaneš vzpierať, tým skôr sa stretneš so mnou. Zapamätaj si tento jedenásty kríž. To je naše jedenáste stretnutie. Ja sa naň teším.


   
12. ZASTAVENIE: Ježiš umiera na kríži


   
Tvoj dvanásty kríž: Umrieť na kríži.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Smrť. Odídem zo zeme. Ale aby som žil, nie aby som nevstal. Moja smrť je splnením Otcovej vôle. Preto som povedal: „Otče do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Dovŕšil som otcov plán.
  Ty si myslíš, že smrť je koniec. Preto sa bojíš. Vzpieraš sa jej, ale kým tento kríž neprijmeš, bude ťa mučiť. Keď smrť prijmeš, vtedy nad ňou zvíťazíš. Vtedy ma nájdeš.
  Som ďaleko od teba, kým sa vzpieraš smrti, kým prosíš, aby som ťa od nej oslobodil. Pochop! V smrti ma nájdeš. Lebo smrť zničí všetko, čo bolo na tebe hriešne a smrteľné.
  A ja zničím smrť. Smrť ťa oslobodí od krížov a ja od smrti. Dnes pozri smrti do očí! Vezmi tento kríž ako Otcov dar! Prijmi svoj koniec, ktorý ti dáva otec. Kým sa vzpieraš smrti, nenájdeš ma.
  Dvanásty kríž je ako sviatok, je vrchol, zavŕšenie všetkého. Lebo smrť je začiatok nového života.


   
13. ZASTAVENIE: Ježiša snímajú z kríža


   
Tvoj trinásty kríž: Neužiť plody svojej práce.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Až keď som umrel, pribudli mi priatelia. Aj ty semeno budúcich čias, ale ty chceš ihneď vidieť plody svojich rúk. Moji učeníci často umierajú v beznádeji a hanbe a druhí zbierajú plody nad ich hrobmi.
  Druhí žnú radosť a život. Aj teba som postavil, aby si sial pre budúcnosť. To je tvoj kríž. Dávam ti však vieru. Za života sotva uvidíš úspech. Po smrti ťa budú oslavovať. Až potom ťa snímu z kríža, lebo si mal odvahu byť na ňom za života.
  Stratiť i poslednú nádej, že budeš na zemi niečo znamenať, to je tvoj trinásty kríž. Keď žiješ a seješ, aby druhí žali, vtedy ti ja idem v ústrety. To je tvoje zmŕtvychvstanie.


   
14. ZASTAVENIE: Ježiša ukladajú do hrobu


   
Tvoj štrnásty kríž: Ostať bez ľudskej nádeje.


   
Počúvaj, čo ti hovorí Ježiš:
  Priatelia si mysleli, že mi preukázali najväčšiu poctu, keď moje telo uložili do hrobu. Starali sa o telo. To je všetko, čo mohli urobiť. Zabudli, že som povedal: „Na tretí deň vstanem“. Smrť nemá vládu nado mnou.
  Priznaj sa, že ťa hrob straší. Keď zatvoria za tebou náhrobný kameň, už ťa nebude. Neostane po tebe ani najmenšia stopa. Keď si pomyslíš, že raz nik nepríde na tvoj hrob, že skončíš nepoznaný a že nezostane z teba nič, vtedy ma stretneš.
  Pracovať a nevidieť plody svojich rúk, to je tvoj štrnásty kríž. Ním je túžba, hrdinské úsilie zanechať niečo po sebe. Ale to je práve to, čo ti prekáža, aby si videl svetlo.
  Vo večnosti ma nájdeš. Ale ako, keď sa bojíš ľahnúť si do hrobu a byť v ňom zakopaný? Keď chceš prísť ku mne a nezničíš mosty za sebou, ako sa nájdeme? A práve to bude chvíľa, kedy môžem premeniť tvoj život.
  To je štrnásty kríž nad ním sa vznáša zmŕtvychvstanie. Ako sa radujem hrobu tvojej pýchy! Ešte nie si v hrobe, ešte sa doň neukladáš a už sa vzpieraš umieraniu. Preto si mŕtvy. Keby si uložil do hrobu svoju pýchu a umrel sebe, vtedy by si vstal k môjmu životu.
  Iba mŕtvy človek môže vstať z mŕtvych. Lebo len smrť ti vezme aj posledný odpor. Neboj sa! Je to most medzi mnou a tebou. Smrť hriechu je radosť pre mňa i pre teba. Radosť a naše objatie! Najveľkolepejšia explózia lásky! Ja som tou cestou už prešiel a teraz čakám teba.
  Nechápeš, že aj ja som odišiel zo zeme? Bol som len jej hosťom. Teraz som pánom zeme. Aj ty budeš taký. Daj smrti, čo jej patrí. Už nepozeraj na hrob ako na beznádejný koniec, ale ako na radosť a počiatok. Nech umrie tvoja pýcha! Zore vzkriesenia sú už na obzore.


   
Zakončenie krížovej cesty


   
Otče, ďakujem ti za túto krížovú cestu. Poznal som kríže, ktoré každý deň musím vziať na seba a kráčať za tvojím Synom. Teraz už viem, ako treba prijímať kríž, ako sa treba odrieknuť, dúfať a milovať napriek všetkému. Teraz už viem, ako sa umiera pred smrťou a kráča v ústrety životu.
  Otče, ďakujem ti, že teraz môžem vojsť do tvojho Kráľovstva. Vzdávam sa svojej vzdorovitej vôle a prijímam tvoju vôľu. Ďakujem ti, že sa stávam účastným tvojej prirodzenosti, tvojím dieťaťom, tvojou radosťou.
  Otče, učiň, aby sa dnes uskutočnilo moje zmŕtvychvstanie! Amen.

Úvod


   
Pane, v tejto dnešnej krížovej ceste chceme kráčať za tebou spolu so všetkými, ktorí ťa vtedy odsúdili, sprevádzali a nakoniec ťa ukrižovali. Daj, nech sme skutočnými pomocníkmi tým, ktorých krížová cesta bude mať pokračovanie po skončení tejto tvojej.


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
1. zastavenie – OKOLOIDÚCI


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Muži aj ženy, zdraví aj chorí, kupujúci i predávajúci, domáci i cudzinci,… Každý z nich si niesol so sebou svoje plány, starosti, túžby i spomienky. Každý z nich myslel na svoje veci. A tak mnohí iba prechádzali… Videli a svoje si mysleli. Možno matky svojim deťom zakryli oči, aby ich ušetrili od pohľadu na tento strašný výjav. Pre iných to už nebolo nič nové – iba ďalší muži, ktorí tú smolu, že ich chytili. Možno keby si boli dávali lepší pozor… alebo keby boli žili tak, ako oni žijú, tak ešte dnes mohli stáť na svojich vlastných a tak stoja iba na jednej nohe kríža. Chudáci okoloidúci,… nič nechceli vidieť ani počuť. Svoj život nechceli zastaviť pri skutočnom Živote. Ale čo dnešní okoloidúci? Aj tí dnešní sa rovnako ponáhľajú, ako tí vtedy… Aj tí dnešní sú závislí od toľkých ľudí a toľkých vecí, len nie od Neho. Aj tí dnešní stále niečo hľadajú a nenachádzajú. Aj tí dnešní sa snažia byť spoločenskí a predsa sú osamotení.
Medzi nimi som ja aj ty. Dokážeme zastaviť nielen svoje kroky, ale aj myšlienky pred Jeho krížom a vypočuť si jeho otázky z kríža? Pozri sa, či tá tvoja bolesť ja taká, ako tá jeho? Či tá tvoja obeta pre druhých je taká ako jeho? A či tá tvoja vytrvalosť na kríži je aspoň v niečom podobná tej jeho?


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
2. zastavenie- ŠIMON Z CYRÉNY


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Aj on chcel prejsť len tak okolo a čo najrýchlejšie. Neposmieval sa však. Nemal to vo zvyku. Išiel z roboty. Z poctivo vykonanej roboty a chcel byť už čo najskôr doma – pri svojich. Ale nestalo sa… Zrazu ho oslovil veliteľ popravnej čaty: „Pomôž mu s tým krížom!“ Nepatrí sa veliteľa neposlúchnuť. A tak chtiac – nechtiac musí sa aj on zapojiť do toho sprievodu smrti a to dokonca v jeho strede. Berie kríž na svoje plecia a zároveň aj jeho krv na seba. „Jeho krv na nás a na naše deti!“ – to čo iní zakričali, to on pocítil. Tradícia vraví, že od tej chvíle už to nebol ten Šimon, čo predtým. Jeho život sa stal úplne iným životom. Nemohol zostať nestranný, nemohol zostať taký, aký bol dovtedy. Buď bude pomocníkom tým, ktorí sú proti Nemu, alebo pomocníkom Krista. Nikto nemôže pri pohľade na Ježiša zostať nestranný po celý život. Skôr či neskôr príde hodina, keď budeme musieť vyjsť s farbou von. Komu chceme pomáhať v tomto živote? Tým, čo chcú Krista ukrižovať alebo tým, čo mu chcú pomôcť niesť kríž?
Ktovie, koľkí nám zasa povedia: „Pomôž mu s tým krížom…!“ A možno Kristus sám nás v druhom bratovi či sestre poprosí: „Pomôž mi, už nevládzem, neviem, nedokážem…!“


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
3. zastavenie – ZÁSTUPY


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Na tejto poslednej Ježišovej ceste s krížom vládol virvar a tlačenica. Nebol to žiadny zbožný zástup, ktorý by sa v tichosti, príp. s modlitbou k Bohu uberal na horu smrti. Bol to zástup, z ktorého vychádzali hanlivé výkriky, oplzlé slová, rúhania, posmech a neustále skandovanie jedného slova: Ukrižovať! Kto mohol uštedril mu pľuvanec, úder rukou či kopanec… Možno nejeden človek v tomto zástupe ešte pred pár dňami mu nadšene mával a volal na slávu: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Teraz ani jeden z nich sa neodváži takto vykríknuť. Čo také mohol za ten týždeň spraviť Ježiš, že si ich tak znepriatelil? Reči. Nepriateľské, vymyslené reči, ktoré sa o ňom trúsili už od včasného rána, poburovali ľudí a v srdciach budili presvedčenie: „Je to zločinec! Musí zomrieť! A my sme mu tak naleteli…“ Nakoniec, keď to toľkí hovoria a tak často, tak to predsa musí byť pravda… Koľkí takto zmýšľame aj dnes? Pridávame sa k tým, ktorí majú silnejšie hlasivky, obratnejší a ostrejší jazyk, ktorí rýchlejšie hovoria, ako premýšľajú…
Prosím ťa Pane, daj nám silu i odvahu stáť na strane pravdy, aj keď je pošliapaná a bitá zo všetkých strán.


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
4. zastavenie – VEĽKŇAZI A FARIZEJI


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
V tomto rozhorčenom zástupe boli aj tí, ktorých tak často nebolo vídať pri takýchto záležitostiach, poväčšine boli zdržanliví, mali odstup, iné správanie i oblečenie. V ten deň aj oni zabudli na zdržanlivosť. Naopak, boli radi, že sa konečne dočkali toho dňa, kedy bude odstránený ten, ktorý ani ich nenechal na pokoji, ktorý si dovolí vojsť do chrámu a urobiť tam poriadok s váženými i menej váženými kupcami mesta i okolia. Od začiatku upozorňovali ľudí: „Čo dobrého môže vzísť z Nazareta! A ešte z rodiny tesára…!“ Ten človek všetko postavil na hlavu…, aj ich zbožnosť vyhlásil za pokrytectvo, ich posty a almužny za vystatovanie… a ten obyčajný ľud ho ešte oslavoval… Z čoho však zostali veľmi pobúrení bolo to, keď im povedal, že colníci, ale aj prostitútky, žobráci, jednoducho tá spodina ich predíde do Božieho kráľovstva. Toto ich veľmi urazilo. Títo „duchovní“ sa cítili byť Ježišom ohrození na „duchu.“ Premáhala ich závisť, zlosť až nenávisť. Konečne sa im ho podarili chytiť. Aj keď všetko sa mohlo odohrať vo väčšej tichosti, ale teraz to už nevadilo. Hlavná vec, že dnes večer bude konečne mŕtvy! Konečne bude pokoj a oni v pokoji budú môcť sláviť veľkonočné sviatky… Koľkým aj dnes prekážajú Ježišove slová a skutky?! Koľkí aj dnes by najradšej vyškrtli celé vety či kapitoly z evanjelia, aby nič nemuseli vo svojom živote meniť?! Kristus aj dnes je pre mnohých nepríjemný kazateľ. Pane, nauč nás všetkých počúvať tvoje slovo, prijímať ho a správne pochopiť.


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
5. zastavenie – KRÁĽ HERODES


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Aj on patril k vyvolenej elite národa. Aj keď od Rimanov bol skôr trpený, ako chránený. Bol iba akousi bábkou v rukách vyšších a mocnejších. Jeho bezvýznamnosť mu však nebránila urobiť si zo života zábavu. Peniaze a morálka nepoznali uňho žiadne hranice. Jeho heslo bolo: Dovolené všetko, čo sa mi páči! Ani len na um mu neprišlo brať Krista vážne. Preto na rozdiel od farizejov a veľkňazov, Kristus bol preňho ľahostajný. Všetky tie ich hádky mu boli smiešne. Ale keď už Ho mal pred sebou, chcel si s ním aspoň spestriť svoj unudený denný program. Áno, už dávno nevidel žiadny zázrak. Počul, že vraj urobil veľa vína z obyčajnej vody. Nech to spraví… Alebo nech uzdraví niekoho z jeho príbuzných… Alebo nech niekoho vzkriesi,… to radšej nie,…to by mu iba pribudli jeho nepriatelia… Lenže Ježiš s ním nehovorí, ba ani mu len neodpovedá… Mlčí! Pochytil ho preto smiech zlosti. S ním sa musia smiať aj ostatní. Je to však iba prázdny bezmocný smiech ľudí, ktorí sú na ceste do zahynutia. Aj dnes sa ľudia smejú z Krista a z jeho Cirkvi. a čo robí Kristus? Mlčí. Ale nie navždy. Z Boha sa nikto nevysmieva naveky. Raz prehovorí… A tak tí, čo sa teraz smejú budú raz plakať a tí, čo teraz plačú, budú sa raz radovať. Pane, pri tomto uvažovaní nad Herodesom ťa prosíme o silu i odvahu vydržať každý posmech, pohŕdanie i odsudzovanie.


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
6. zastavenie – PILÁT


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Byť pod nadvládou Ríma znamenalo pýtať si právo od Ríma. Poncius Pilát bol jeho predĺženou rukou. On, ktorý vôbec nebol z ich krvi mal odsúdiť ich krv a k tomu ešte nevinnú. Pilát však nebol teológ, ale politik. Viac mu boli blízke veci pozemské, ako nebeské. Keď teda Ježiš v ten deň stál pred ním a hovoril mu o „pravde“ zmohol sa iba na bezmocnú otázku: „A čo je pravda?“ Život ďaleko od Ríma ho pripravil o všetky ilúzie a každú pravdu. Videl iba intrigy, taktiky plné krvi a špekulácii, sľuby a nič. Ale predsa bol natoľko skúsený, že aj teraz videl, komu o čo ide. Vedel, že ten úbohý človek pred ním je nevinný, ale ako túto svorku vlkov presvedčiť? Všetci boli okolo neho ako zmyslov zbavení a neuveriteľne hladní po jeho krvi. Skúsil iný ťah, aby im tento hlad utíšil, ponúkol im skutočného zločinca Barabáša. No oni sa mu začali ešte viac vyhrážať, že ho obžalujú u samotného rímskeho cisára a to by bolo to posledné, čo ho v tomto nenávidenom Jeruzaleme mohlo postihnúť. Pokúsi sa preto ešte o ďalší ťah. Pýta sa ich: „Vášho kráľa mám dať ukrižovať?“ A dočkal sa takej odpovede, akú chcel: „My nemáme kráľa, iba cisára!“ Konečne sami si uznali Rímsku nadvládu, to čo im dovtedy iba násilím tĺkol neustále do hlavy, to teraz sami vykríkli. Pekne si umyl ruky a vyhlásil: „Nech sa páči. Je váš! Zoberte si ho a ukrižujte si ho sami!“ Na poprave sa nezúčastnil. Bolo by to pod jeho úroveň. Vec bola preňho uzavretá. Ale naozaj? Dá sa vôbec spraviť bodka za Kristom? Aj Pilát si musel ešte raz vypočuť Ježišovo meno. Bola to prosba o stráž k jeho hrobu. Určite sa divil, čo to bolo za človeka, že po smrti z neho majú Židia väčší strach, ako za života. A čo moje kauzy s Kristom? Sú vyriešené alebo odložené? A čo moje ruky? Sú naozaj čisté? A ak s čisté, sú len preto také, lebo s tým druhým radšej nič nechcú mať? Od koľkých som si už umyl svoje ruky?


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
7. zastavenie – PILÁTOVA ŽENA


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Uprostred Pilátovho pojednávania či skôr vyjednávanie, doniesli mu odkaz od jeho manželky: „Nemaj nič s tým spravodlivým. Lebo vo sne som si veľa vytrpela pre neho.“ Čo to všetci majú s tým Ježišom? Ešte aj vlastná žena ho upozorňuje na to, že má dočinenia so spravodlivým mužom. Keby len vedela, ako je tlačený k múru. Ako ho len prepustiť? Ako to zariadiť? Pilátova žena už niečo počula o Ježišovi, aj keď iba z druhej či tretej ruky. To, čo sa dopočula od ľudí, boli iba dobré veci, ba boli to pozoruhodné veci – zázraky. Mala z toho strach. Preto radšej nič s ním nemať. Tušila, že v Ježišovi je niečo zvláštne, ale bol príliš zamotaná do poverčitovsti, aby pochopila, že strach nemá mať z Ježiša, ale skôr z človeka. Možno sme aj my zažili tiež niečo podobné – neublížili nám, ale ani nechceli mať s nami nič spoločné. Takýto je dosť častý postoj aj ku Kristovi. Aj keď vedia, že nie je mu čo vyčítať, ale lepšie je ani nič s ním nemať. A čo mňa spája s Kristom? Iba meno – kresťan alebo aj život podľa neho?!


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
8. zastavenie – BARABÁŠ


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Kandidát smrti, ktorého Pilát by najradšej videl odvisnutého na kríži namiesto Krista. Ale ľudia sú len ľudia. Nepochopiteľní a nevyspytateľní. Radšej nech žije ten, ktorý zabíja, ako ten ktorý kriesi. O čom asi premýšľal Barabáš v tú poslednú noc pred popravou? Alebo na čo myslel, keď ho v to ráno vyvádzali von zo žalára? Čo sa v ňom odohrávalo, keď stál vedľa toho neznámeho Ježiša a ľud mal rozhodnúť? Žeby ten Kristus bol horší zločinec, ako on, keď s toľkým hnevom si žiadajú jeho, namiesto neho?! Pomaly mu začalo svitať na krajšie časy. Prežije! Je to na neuverenie, ale on prežije a ten neznámy Kristus zomrie. Je to tak. Ten nenávidený rímsky vojak mu už rozviazal putá. Konečne má v rukách slobodu. Ale čo s ňou? Ako a kde začať? Tak ako doteraz alebo inak? Aj tebe Kristus rozviazal putá hriechu. Aj v tvojich rukách je sloboda. Si znova človekom – Božím človekom. Čo s tým spravíš? Nestaneš sa aj ty znovu kandidátom smrti – tej večnej smrti? Aj keď Barabáš – nebolo skutočné meno, lebo takto volali každého odsúdenca – čo v preklade znamená – syn zločinca, predsa to bol človek, ktorý mal za sebou pobabraný život a pred sebou veľkú šancu. A čo tvoje meno, tvoj život a tvoja dnešná šanca…? Bude využitá alebo zneužitá?


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
9. zastavenie – VOJACI


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Konečne po tých nechutných súdnych opletačkách prišli si na svoje aj vojaci. Ich úlohou bolo bezpečne odviesť troch odsúdených na miesto popravy. Život v armáde urobil z týchto vojakov tvrdých a surových mužov. Aj ich humor bol drsný,…. veď nebolo až tak veľa príležitosti na pobavenie sa. Rukami im už prešlo veľa odsúdených. Chceli sa preto aspoň trochu s nimi zabaviť. Ježiš bol pre nich veľmi vhodná obeť. Veď sa ani nevzpieral, dokonca im ani nenadával, ako to robili mnohí pred či po ňom. A keď sa dopočuli, že tentoraz vedú aj akéhosi židovského kráľa, ich zábava nepoznala hraníc. Ale predsa nadišiel čas všetkých troch ukrižovať. Spravili to, čo bolo treba spraviť a podľa dobrého zvyku ponúkli odsúdeným opojný nápoj, aby im aspoň trochu zmiernili bolesti, ale ten v strede to neprijal. Potom čosi z kríža zavolal a tak niekoho z nich napadlo podať mu ocot, ale inak ich veľmi nezaujímal. Viac ich zaujímali jeho osobné veci. Síce veľa toho nemal, preto si čas krátili losovaním a čakali na koho z nich sa usmeje šťastie. Netušili, že skutočné šťastie je nad ich hlavami a nie v kockách na zemi. Zdá sa, že niečo z týchto vojakov je aj v našej krvi. Aj my si chladno plníme iba svoje povinnosti, z času na čas sa zabavíme, ale pritom všetkom zabúdame hľadať to pravé šťastie a ten skutočný poklad, ktorý ani moľ či hrdza nezničí, ba ani zlodeji neukradnú. Pane, daj, aby sme na to mysleli viac, ako doteraz! 


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
10. zastavenie – STOTNÍK


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Bol tej istej krvi ako vojaci, ale jeho dôstojnícka hodnosť ho predsa len zaväzovala k väčšej zdržanlivosti. Okrem toho on o nič nelosoval. Takže si nevšímal kocky pod krížom, ale pozoroval tých troch na kríži. Ten uprostred však v ňom vyvolával akýsi zvláštny pocit. Už toľkých videl umierať, ale tento bol nejaký zvláštny. Videl jeho skrvavený pot a k tomu divý smiech na jeho adresu. Už pri Pilátovi videl, že s týmto človekom nie je niečo v poriadku, že je iný – nevinný! Dokonca, aj keď bol nevinný – nikoho nepreklínal, ani na nikoho nezvolával tresty. Naopak. Robil to, čo predtým nikdy nevidel nikoho robiť – modlil sa…! Modlil sa za tých, čo mu to spravili, teda modlil sa aj za neho.Ešte nikdy nevidel takto človeka zomierať na kríži… A keď dodýchal, nemohol sa zdržať a ani nevedel ako, pred všetkými vykríkol: „Tento človek bol skutočne Boží Syn!“ Čo to vlastne povedal? – Boží Syn? Prejde veľa času, kým sám pochopí, čo to vlastne povedal a čoho bol svedkom. Ale na Krista už nikdy nezabudol. Aj my sme každodennými svedkami, ale aj účastníkmi Kalvárie Ježiša i sveta. Na všeličo sme si už zvykli. Človek dnešnej doby je schopný pokojne až nezainteresovane žuť žuvačku a pritom pozerať, ako iný pred jeho očami zomiera. Akoby sa nič nestalo… Čo robím je pod Kristovým krížom či krížom druhého človeka? Dotýka sa ma prítomnosť Božieho Syna tak osobne, ako sa dotkla stotníka pod krížom? Pane, daj nech sme tvojimi svedkami o tebe a o tvojom kríži!


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
11. zastavenie – DVAJA LOTRI


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Neprosíkali o milosť. Vedeli veľmi dobre, že aj tak je to zbytočné. Pokiaľ boli na slobode vedeli, čo ich čaká, ak ich raz chytia. Ale čo spravil ten tretí? Veď toho nikdy nevideli medzi sebou? Aj tie jeho slová na kríži sa im zdali veľmi divné, akoby pomätené… Aké – „…odpusť im, lebo nevedia čo robia…“ – až veľmi dobre vedia, čo robia… Jeden z nich to už nezniesol a surovo mu povedal: „Tak ak si ten Boží Syn zachráň seba i nás! Sprav to…! Na čo ešte čakáš…?“ Druhý bol tichší. Zdalo sa mu to od kamaráta veľmi tvrdé. Nie dosť, že sa mu všetci smejú spod kríža, ešte aj on z kríža. A tak neočakávane zahriakol svojho kumpána. Jasne mu povedal, že oni dvaja si to právom zaslúžili, ale on je medzi nimi nevinný… Zadíval sa naňho a všeličo mu hlavou prechádzalo. A nielen ňou, ale je aj srdcom. Zrazu začal v ňom vidieť toho, ktorého tí dolu n zemi nevideli – Kráľa a Pána. Skúsil ho preto poprosiť. Posledný raz v živote prosil: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!“ Ježiš sa k nemu obrátil, k nemu – zločincovi a prijal jeho prosbu: „Hovorím ti, ešte dnes budeš som mnou v raji!“ Ktosi povedal, že všetci sme lotri, záleží iba na tom, z ktorej strany kríža čakáme na smrť – či z tej rúhajúcej alebo kajúcej. Ak by teraz táto chvíľa mala byť poslednou v tvojom živote, aká by bola tvoja posledná prosba v živote? Skús mu to povedať už dnes!


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
12. zastavenie – OKOLOSTOJACI


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Boli tam takí, čo si nenechali ujsť toto divadlo. Stáli, pozerali sa a sem – tam povedali niečo posmešného či varujúceho. Ako ľahko sa vtipkuje, keď sa nás to nedotýka… Budú mať aspoň o čom rozprávať doma, v hostinci či v robote. Niektoré veci preženú, z iných uberú, ale aspoň budú môcť povedať, že boli pritom osobne,… a celkom blízko. Odvážni zasa až tak neboli. Radiť vojakom na diaľku – to si ešte trúfali, ale špiniť si s ním ruky, tak to teda nie. Oni až takí suroví nie sú… Zaujímavé… Títo ľudia boli pri tom a predsa sa ich to nedotýkalo. Pozerali a predsa nič nevideli. A tak všetko, na čo sa zmohli bolo iba pár prázdnych, neľudských vtipov na Ježišovu adresu. Divadlo sa skončilo. Pomaly sa rozchádzajú domov. Ale ide sa im akosi zvláštne. Dokonca sa aj nebo akosi zvláštne zatmelo a pritom je iba poludnie. Nič to, veď domov nejako prídu – hlavná vec, že je už po všetkom… Ak sa niekto díva na Ježiša, ako títo ľudia, nikdy nepochopí, kto bol Ježiš v skutočnosti. Pane, daj, nech nie sme iba divákmi, ale aj vytrvalými pokračovateľmi tvojej krížovej cesty!


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
13. zastavenie – OPLAKÁVAJÚCE ŽENY


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
A predsa je tu niekto, kto neprišiel upokojiť iba svoju zvedavosť, ale prejaviť aj svoj súcit. V tých časoch to bola tradícia, ale v tomto prípade to bola odvaha. Ľutovať zločinca, ktorého neľutovali ani jeho najbližší druhovia a radšej sa rozutekali – to chcelo riadnu odvahu. Iba oni plačú… Ježiš sa na chvíľku zastavuje, iba na chvíľku, aby im povedal, že on si ich plač nezaslúži, skôr sú to oni samé a ich synovia… Akoby chcel povedať, že skôr než budú plakať nad ním, najprv nech začnú plakať nad svojou vinou, pre ktorú zomiera. Kto toto pochopí, jeho život sa zmení a nezostane iba pri plači. Niekoľko žien Ježiša z diaľky nasledovalo a išlo s ním až na Kalváriu. Niektoré aj videli, kde ho pochovali. Ale vtedy ešte netušili, že budú vidieť oveľa viac. Ich vernosť sa im vyplatila. Daj, Pane, aby sme ťa raz aj my uvideli pravého a živého!


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
14. zastavenie – JÁN A MÁRIA


   
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.


   
Iba dvaja z jeho najbližších zostali pri ňom. Jeho matka a učeník, ktorého mal rád. Zostali s ním aj v týchto najťažších hodinách jeho pozemského života. Nevyriekli ani jedno slovko útechy. Boli úplne bezmocní. Sotva sami vládali niesť to, čomu sa museli prizerať. A tu zrazu slová z kríža. Od Ježiša a iba pre nich dvoch. – „Ján, hľa tvoja matka!“- „Matka, hľa tvoj syn!“ On na kríži dával útechu tým, ktorí boli pod krížom. Náhle celú krajinu zahalila tma. Tri hodiny tmy. A z tejto tmy bolo počuť volať zdrvujúce slová: – „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? A k tomu ešte pridáva: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Zomiera. Dokonal… Toto ťažko chápu nielen nábožní, ale aj múdri… To bol Ježišov testament a jeho posledné slová. Keby sme my mali poslednú šancu v živote prehovoriť, čo by sme povedali tým ktorých poznáme a ktorí poznajú nás? Aký by bol náš testament? Boli by to slová povzbudenia, starostlivosti či slová plné výčitiek?


   
Ukrižovaný Ježiš zmiluj sa nad nami.


   
ZÁVER – JOZEF A NIKODÉM


   
Je mŕtvy. Všetci sa rozchádzajú, avšak dvaja ešte len prichádzajú Jozef z Arimatey a Nikodém. Verejne sa odhodlali na to, za čo sa všetci hanbili. Kvôli Kristovi riskovali svoju česť, postavenie i majetok. Jozef, člen židovskej rady a Nikodém – jeden z najznámejších učiteľov Zákona tej doby. Vnútorne už dávno patrili Ježišovi, len navonok sa akosi neodvážili k nemu priznať. A predsa po jeho smrti boli oni prví, ktorí sa k nemu verejne priznali. Jozef a Nikodém pochovali Ježiša, lebo si ho vysoko vážili. Z ich strany to bol posledný skutok lásky. Nevedeli, ako to bude ďalej pokračovať. To, čo pochopil jeden z lotrov, že smrť nemá posledné slovo, to oni ešte nechápali. Ale už o pár dní budú všetci v Jeruzaleme stáť pred neuveriteľnou skutočnosťou, že Ježišov hrob, ich hrob je znovu prázdny. Kedy sa my všetci dokážeme verejne postaviť pred všetkými na Ježišovu stranu? Kiežby sme mali v sebe aspoň takú odvahu, akú mali títo dvaja muži.


   
Za Sv. Otca a na jeho úmysly. 

Úvod


   
Určite už nie jeden z nás bol viac či menej chorý, ba mnohí si už do smrti ponesieme aj následky tohto kríža, ktorý každého nejako poznačil či poznačí.
Preto sa dnes spoločne vydáme na cestu chorých. V duchu budeme putovať od lôžka k lôžku, z nemocnice do nemocnice, či z duše do duše. S pohľadom upretým na kríž, obetujme túto cestu za tých, ktorí sú teraz ukrižovaní svojimi liečiteľnými, ale aj neliečiteľnými chorobami. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci!


   
1. Odsúdený Ježiš


   
Aké sú nekonečné dlhé čakania na výsledky vyšetrenia. Sú to tie najnapätejšie chvíle života. Potvrdí sa to alebo nie? Človek sa bojí čo i len vysloviť jej meno, aby ju azda neprivolal. Konečne sa otvárajú dvere. Prichádza odpoveď. Je to tu. Tak predsa… Do poslednej chvíle nechcel tomu uveriť. Teraz to má čierne na bielom. Ako tie slová bolia, viac ako samotná choroba.
Pane, pri tomto prvom zastavení pred súdnou sieňou Piláta, prosím ťa za všetkých, ktorí chodia od dverí k dverám a čakajú na dôležité životné rozhodnutia, aby mali silu vydržať tieto chvíle čakania, ktoré sú skúškou dôvery a odovzdanosti do vôle Božej.


   
2. Ježiš berie kríž na svoje plecia


   
„A teraz za sebou zatvorte dvere a na ich druhej strane si prečítajte všetko, čo potrebujete do nemocnice!“ Takto sucho oznámili jednému pacientovi, čo všetko potrebuje na začiatok svojej krížovej cesty. Škoda len, že v tom siahodlhom zozname chýbala jedna veľmi dôležitá a povzbudzujúca vec: viera. Nezabudnúť zobrať si vieru! Pane, k naším krížom daj nám vieru, daj nám pevnú vieru!


   
3. Prvý pád pod krížom


   
Nemocnica. Prvé očakávania a prvé sklamania. Prvá bezmocnosť a následná odovzdanosť do rúk iných, prvé nepochopenie či zahriaknutie: „Príliš si veľa pýtate a málo dávate…“
Všetkým týmto zaskočeným chorým začiatočníkom s nemocničným krížom daj Pane, povzbudenia a sily vydržať tieto prvé padnutia ich predstáv a ideálov o starostlivosti o človeka.


   
4. Stretnutie s matkou


   
Stretnutie s príbuznými to je balzam na rany. Pri nich chorý zabúda, čo je bolesť. Pri nich zabudne aj na to, čo ho ešte pred chvíľkou morilo a nedalo mu pokoja. Pri svojich konečne nie je sám. Pri nich znovu počuje aj svoje krstné meno a počúva aj o niečom inom, nielen o tom, čo je choré a nezdravé. Ježišu, život ťa spájal s tvojou matkou. Teraz ťa s ňou spája aj tvoja krížová cesta, posledná cesta. Daj všetkým chorým takéto povzbudzujúce stretnutia, ktoré by ich ďalej pohýnali a neznechucovali.


   
5. Šimon pomáha niesť kríž


   
„Keby ste len vedeli, aký je to dobrý človek, ten na vedľajšej posteli. Pohotovo mi pomôže, nakúpi, ba spolu sa aj pomodlíme a pritom leží tu už po druhý raz a má to isté, čo aj ja…“ Dvaja sa stretli na krížovej ceste. Jeden je na tom horšie, ako druhý a predsa cítia, že ak chcú žiť a prežiť musia si navzájom pomôcť, že sa nestačí vyhovárať na svoje choroby či povinnosti sestričky,… vstáva a pomôže tomu, ktorý vládze menej ako on.
Vďaka ti Pane za týchto spolucítiacich a pomáhajúcich Šimonov na nemocničných izbách.


   
6. Veronikina šatka


   
…a v nej krvavá tvár Krista. Stopy krvi. Tej najvzácnejšej tekutiny, ktorá už toľkých zachránila pred smrťou….a predsa žiadny človek so svojou krvnou skupinou nedokázal to, čo dokázal Kristus so svojou krvou – zachránil všetkých ľudí pred večnou smrťou. Vďaka Kriste, za každú jednu kvapku krvi, ktorá ostala na bičoch i tŕni, v prachu krížovej cesty i na dreve kríža, ale hlavne na mojej duši.
Vďaka ti Kriste, za všetkých, ktorí dokázali darovať svoju krv pre iného, aby mu pomohli žiť. Nech raz aj oni uvidia tvoju pravú oslávenú tvár.


   
7. Druhý pád pod krížom


   
Množstvo procedúr, zákazov a príkazov, diéty bez chuti, na stolíku vypočítaný presný počet farebných tabletiek, ďalšie vyšetrenia … a výsledok? Ani lepšie, ani horšie. Teda nijako… Človek nevie na čom je… Vedia to aspoň jeho príbuzní? Čo ak pred ním zatajujú jeho skutočný stav? Prichádzajú dlhé noci premýšľania a neustáleho kladenia si otázok: „Čo je mi vlastne? Čo bude ďalej? Ako dlho to ešte potrvá? Povie mi to niekto?…“ Po nekonečnom maratóne otázok prichádzajú na rad myšlienky beznádeje, zúfania si, pochybovania, nevery… Ako zdvihnúť tohto vnútorne padnutého človeka?
Pane, prosím ťa o povzbudzujúce slová pre všetkých chorých, pri ktorých raz budeme stáť a zároveň ťa prosím aj o pevnú nádej pre nás, ktorí raz budeme prežívať podobný zápas.


   
8. Stretnutie s plačúcimi


   
Keď už sa konečne všetci dozvedia, čo je vo veci, vtedy tí citlivejší sa nevedia ubrániť slzám. Tí tvrdší vzdorujú a z celej sily vťahujú slzy naspäť do seba, príp. ich zakrývajú banálnymi, nepodstatnými otázkami či poznámkami, ktoré ani ich samých nezaujímajú. Za dverami to však už málokto vydrží. Tam im už nič nebráni. Rozplačú sa tí, ktorí odišli, aj ten ktorý zostal. Teraz už môžu, už sa nevidia. Plač ľudí predelený dverami. Alebo stretnutie plačúcich. Je to slabošské? Nepatrí sa to? Ktovie… Ale je oveľa neľudskejšie, keď nikto neplače, lebo nikomu nikoho nie je ľúto, resp. nikto nikoho nemá rád. Nezabúdajme, že aj Kristus zaplakal a nie raz. Aj Kristus miloval a veľmi miloval.
Pane, prosím ťa iba o slzy lásky a nie o slzy bezmocnosti.


   
9. Tretí pád pod krížom


   
Teraz to už konečne vie. Pán doktor mu to otvorene povedal. Veď pacient má právo počuť pravdu. Pravda! Aká dokážeš byť niekedy tvrdá! …a znovu ďalší maratón otázok: „Prečo? Prečo práve ja? Nie, to nemôže byť pravda! Neverím tomu! Veď som sa modlil, chodil som do kostola, pomáhal som komu som len vedel, tak prečo to Boh na mňa dopustil?“ Brat, sestra! Možno už máš pre takéhoto človeka v hlave pripravených niekoľko osvedčených odpovedí z Písma či zo života iných, alebo aj z vlastného. Čo myslíš, presvedčia ho alebo ho iba umlčia? Avšak nad zlato si vážim jednu starú známu vetu z úst samotných chorých ľudí: „Ježiš trpel oveľa viac, ako ja. Prečo by som to aj ja nemal prijať?“ Zo zdravých úst táto veta znie veľmi falošne, ale z úst chorého je táto veta povzbudzujúca aj pre zdravého.
Kiežby po maratóne zničujúcich otázok, človek dokázal prísť do cieľa tejto úžasnej odpovede.


   
10. Vyzliekanie zo šiat


   
To neustále vyzliekanie a obliekanie sa. Tie neustále skúmavé pohľady na chorobou napadnuté telo. To neustále dotýkanie sa boľavých miest. Tie neustále otázky: „Bolí vás to? A toto vás bolí? Čo teraz cítite?..“ Chudák človek s husacou kožou na tele a so zvýšeným tlakom od strachu, ani nevie, čo ho teraz bolí a čo ma vlastne cítiť… „Keby sa ma tak dotkol radšej Ježiš… Koľkých sa takto dotkol… a iba raz… a uzdravil ich, stačilo len uveriť…“ Len??? Ako ťažko je veriť pod pípajúcimi studenými prístrojmi, ktoré nekompromisne kreslia svoje chorobné grafy a bleskurýchle ukážu presné čísla o každej možnej hladine všetkého možného, čo v nás je alebo nie je.
Pane, teraz ťa prosím pre zdravých aj chorých o jeden dotyk – dotyk viery.


   
11. Pribíjanie na kríž


   
Drevený kríž – posledné lôžko pre Krista. Drevo kríža pre chorého je jeho posteľ. Aj keď je neporovnateľne pohodlnejšia ako Kristov kríž, predsa po určitom čase mu sama začne spôsobovať rany na tých najcitlivejších miestach. Neklamný dôkaz pribitia na kríž a úplná bezmocnosť. Ako keby človek bol neviditeľnými klincami pribitý o svoju posteľ. Každý pohyb je pre neho bolestný a každé posunutie je spočítaním všetkých kostí. A predsa aj v tomto stave sa chorý môže stretnúť s tým, s čím sa stretol Kristus na kríži – s ľudskou necitlivosťou až chladnosťou.
Ježišu, prosíme ťa o svätú trpezlivosť pre všetkých pribitých nielen k svojmu lôžku, ale aj k barlám či invalidným vozíkom.


   
12. Ukrižovanie


   
Ukrutná bolesť, opustenosť, posledných pár slov a blízkosť smrti. Smrť si dodnes zachovala svoju typickú tvár. Akoby vôbec nezostarla. Robí presne a neúnavne. Niekedy však okrem nej človek nemá zo žijúcich nikoho, komu by povedal svojich posledných pár slov. Niekedy niet nikoho, kto by počul jeho – „Žíznim!“ alebo stál pri ňom, keď do Božích rúk odovzdáva svojho ducha. Smrť je niekedy netrpezlivá. Nepočká. Zavrie oči sama a podpíše sa do tváre človeka. Zápas sa skončil. Skončil sa ďalší výstup na Kalváriu. Ozaj, viete, že každú minútu na svete sa takto skončia tri krížové cesty? …, že každú minútu traja ľudia zrazu uvidia Boha z tváre do tváre?
Bože, prosíme ťa o pripravenosť pre našu poslednú najdôležitejšiu minútu života.


   
13. Zloženie z kríža


   
Dali ho do rúk tej, ktorá ho najviac milovala. Dala ho svetu živého a svet jej ho vrátil mŕtveho. Koľko sa už stalo takýchto výmen?! Odišiel plný optimizmu a vrátil sa úplne zlomený… alebo… Ráno odišiel z domu živý a večer ho doviezli mŕtveho… V očiach ľudí je to veľká nespravodlivosť. Je to však bolestný pôrod do nového života bez začiatku a bez konca, bez bolesti a bez smútku, bez lúčenia a odchádzania… A takýto život predsa stojí za to.
Pane, už teraz ťa prosíme slovami kajúceho lotra – spomeň si na nás vo svojom kráľovstve, keď prídeme pred tvoju tvár.


   
14. Pochovanie


   
Nemal nič vlastného. V cudzom sa narodil, do cudzieho ho pochovali. Totálna chudoba. Toto všetko by však bolo o ničom, keby… , keby nebolo keby. Keby Kristus nebol vstal zmŕtvych, márna by bola naša viera, márne by bolo naše utrpenie, zbytočné by boli naše choroby a jedným veľkým zúfalstvom by bol koniec nášho života. Veľká vďaka Kriste, že náš život nekončí iba pohrebom. Avšak pokiaľ žijeme musíme si uvedomiť aj slová z Písma svätého napísané v knihe Sirachovcovej: „Každý človek – ako tráva – ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome. Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.“ /Sir 14, 18-19/
Je preto čas znovu poprosiť Krista nielen na konci, ale aj na začiatku života slovami:
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci!


   
Záver


   
Sme v závere krížovej cesty. Sledovali sme ľudí, ich utrpenia, zápasy o uzdravenia a pri nich sme sa niekde mohli nájsť aj my. Ale ako ste si všimli ani raz nebol uvedený žiadny konkrétny názov choroby. Prečo? Lebo každý z nás sa bojí niečoho iného, každého z nás niečo iné bolí a nie všetci zomierame rovnako a pre to isté. Je však jeden veľmi nebezpečný druh choroby, ktorý zabíja nielen každé telo, ale aj každú dušu a to je hriech a z tejto choroby sa potrebujeme všetci neustále uzdravovať.
Daj nám preto, Pane, zdravie tela i duše, aby sme mohli ešte lepšie slúžiť tvojim bratom a sestrám.


   
Modlitba na úmysel Svätého Otca:


   
Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu.


   
Modlime sa za nášho Veľkňaza M., nech ho Pán zachová a chráni bez úhony pre svoju Cirkev, aby viedol svätý Boží ľud.


   
( Všetci sa v tichosti chvíľu modlia): Bože, večný pastier veriacich, ty hojnosťou darov sprevádzaš svoju Cirkev a láskou v nej vládneš; prosíme ťa, daj svojmu služobníkovi Jánovi Pavlovi, ktorého si postavil na čelo svojho ľudu, aby v stáde ako pastier zastupoval Krista, aby bol verným učiteľom náuky, kňazom posvätného kultu a dobrým pastierom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Úvodná modlitba


   
Pane Ježišu, tak ako upravujeme v zrkadle svoj zovňajšok, tak chceme dnes svoje vnútro upraviť v zrkadle krížovej cesty posledných hodín Tvojho života.
  Prehovor k nám, Pane Ježišu.


   
(Chvíľa ticha)


   
I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť


   
Ja som sa nechal za teba verejne súdiť. Dôkladne ma súdili tri súdy, tri tribunály. Rozsudok znel: „Vinný”. Odsúdili ma na smrť. Bol to rozsudok nad tebou, ale ja som ho vzal na seba.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Aj ty rád odsudzuješ svojich známych, svojich blízkych?
  Si večný kritik rodičov, starších, všetkých?
  Alebo hľadáš na druhých predovšetkým dobré stránky?


   
(Chvíľa ticha)


   
II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia


   
Ja som za teba podstúpil trest. Vzal som kríž a vydal som sa na smrť – v tvojom zastúpení.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Dokážeš urobiť, obetovať niečo zo svojho pre svojich blížnych, priateľov?
  Si lakomý, alebo vieš dať zo svojho, byť štedrý?


   
(Chvíľa ticha)


   
III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom


   
Tvoje hriechy boli také ťažké, že som ich nemohol uniesť. Padol som pod bremenom tvojich hriechov. Ale zasa som vstal.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Si z tých, ktorí pri každej ťažkosti kričia – ja už ďalej nemôžem, nestačím, nevydržím?
  Vieš prekonať nechuť a pokračovať v práci?


   
(Chvíľa ticha)


   
IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou


   
Moja mama ma zachránila pred Herodesom, ale pred tebou ma nezachránila. Videla, ako sa pre teba trápim. Dobre vie, akú cenu som zaplatil za tvoje hriechy. Ona sa pre teba trápila so mnou.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Máš rád moju matku Máriu?
  Ako sa správaš k svojej vlastnej mame?


   
(Chvíľa ticha)


   
V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž


   
Šimon sa za mňa pred ľuďmi hanbil. On ma ale nepoznal.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Aj ty sa za mňa hanbíš pred ľuďmi?
  Pomôžeš mi niesť kríž tým, že budeš ochotne pomáhať ľuďom okolo seba, keď budeš mať k tomu príležitosť?


   
(Chvíľa ticha)


   
VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku


   
Veronika – slabá žena – a tá sa za mňa nehanbila. Zachrániť ma nemohla, keď som to sám nechcel. Ale predsa mi pomohla: prejavila mi súcit láskou.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Máš so mnou súcit, keď ma stretneš v niekom, kto trpí? Pomôžeš, ako sa dá?


   
(Chvíľa ticha)


   
VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom


   
Druhýkrát som padol. Asi mi niekto naschvál podrazil nohy. Ja som ho nepotrestal, nepomstil som sa mu.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Si tiež trpezlivý?


   
Vieš zostať pokojný a nerozčúliť sa, keď niekto koná hlúpo, zlomyseľne? Netúžiš po pomste?


   
(Chvíľa ticha)


   
VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy


   
Stáli tam ženy a plakali nado mnou. Ľutovali ma. Mali však skôr plakať nad svojimi rozmaznanými a nevychovanými deťmi, veď kvôli nim som to trápenie podstúpil.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Nepatríš aj ty k tým, kvôli ktorým musí ich matka plakať?


   
(Chvíľa ticha)


   
IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom


   
Tretíkrát som padol na konci cesty. Ak si závodil, vieš, že vydržať v závere, vo finiši, je to najťažšie. Ja som to dokázal za teba, závod som dokončil.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Si vytrvalý?
  Dokážeš zatnúť zuby a dotiahnuť dokonca, čo si začal?
  Máš moje meno, si kresťan, konaj teda ako ja.


   
(Chvíľa ticha)


   
X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty


   
Šaty sú legitimáciou človeka. Mne ich vzali. Krásne šaty, ktoré mi šila a tkala Matka Mária. Urobili zo mňa žobráka, vyradili ma zo spoločnosti. Okradli ma o posledný kus domova – dar od Mamy.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Vieš prijímať dary a byť za ne vďačný?
  Vážiš si všetko, čo ti rodičia alebo iní z lásky darovali?


   
(Chvíľa ticha)


   
XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž


   
To, čo ma čakalo na konci cesty neboli stupne víťazov. Vyvýšili nás troch, mňa najvyššie – na miesto zlatej medaily. Ale to nevedeli, čo robia. Oni mi chceli spôsobiť bolesť, umučiť, zabiť, keď ma pribíjali na kríž.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Nie si aj ty jedným z katov?
  Nerobí ti radosť týrať slabšieho alebo staršieho človeka, trápiť zvieratá?
  Kto trápi svojho brata, trápi mňa a pomáha mojim vrahom z Golgoty. Pamätaj na to!


   
(Chvíľa ticha)


   
XII. Pán Ježiš na kríži zomiera


   
Tri hodiny som za teba trpel muky umierania. Skús si to len predstaviť. Každú minútu som to mohol vzdať, ale vydržal som, podal som ti dôkaz o svojej láske.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Aká je tvoja láska ku mne?
  Ako sa prejavuje v tvojej obetavej láske k mojim a tvojim bratom?


   
(Chvíľa ticha)


   
XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža


   
Ja som zomrel, zostúpil medzi mŕtvych, premohol smrť a žijem ďalej. To všetko som urobil nie pre seba, ale pre teba, kvôli tebe, aby si ani ty nezomrel naveky.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Uvažoval si o tom, že ja, Spasiteľ, som za teba zomrel a vykúpil ťa?
  Preto aj ty zvíťazíš nad svojou smrťou, keď zvíťazíš nad hriechmi a ubrániš sa im.
  Pamätaj: Odmietnuť pokušenie k hriechu znamená odmietnuť svoju smrť.


   
(Chvíľa ticha)


   
XIV. Pána Ježiša pochovávajú


   
Mojej Matke ma vrátili, až keď som bol mŕtvy. Starala sa o môj pohreb, stála nad mojím hrobom. Nekričala, nezúfala si, dúfala a dôverovala, že budem žiť, že vstanem z mŕtvych a ona so mnou – ako som to všetkým sľúbil.


   
(Chvíľa ticha)


   
A čo ty? Veríš vo večný život vo chvíli, keď ti náhle zomrie niekto, koho si mal rád?
  Dôveruješ pevne, že tým, ktorí veria vo mňa, sa život smrťou neodníma, len sa mení? Ver a neboj sa ani smrti. Ja som ju premohol.


   
(Chvíľa ticha)


   
Záverečná modlitba


   
Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že sme mohli prežiť bolestnú cestu, ktorú si na prvý Veľký piatok tak bolestne prežíval Ty sám. Dozvedeli sme sa toho veľa i pre náš život. Prosíme Ťa, pomôž nám, aby sme na to nezabudli a aby sme sa podľa toho riadili a s Tebou mohli prísť do kráľovstva Tvojho Otca, s ktorým žiješ a kraľuješ naveky vekov. Amen.

Turínske plátno (Santa Sindone) je 436 cm dlhé a 110 cm široké. Veľmi zreteľne na ňom vidieť krvavé odtlačky rán človeka, ktorý bol hrozne stýraný, zbičovaný, ukrižovaný. Mnohí učenci zvaní syndológovia, lekári a archeológovia (Dr. Barbet, Dr. Hynek, Dr. Judica-Cordiglia) po dôkladných a hlbokých štúdiách prišli k uzáveru, že ide o plátno, do ktorého zavinuli Ježiša Krista po jeho ukrižovaní.


   
Prvé správy o vzácnej relikvii máme z roku 1206. Istý účastník štvrtej krížovej výpravy poslal posvätné plátno svojmu otcovi do Besanconu. Potom sa dostalo do Lirey, odtiaľ do Chambéry, kde v noci z 3. na 4. decembra 1532 bolo čiastočne poškodené požiarom (malé ohorené časti boli nahradené obyčajným plátnom, ako to vidieť na fotografiách) a konečne do Turína, do vlastníctva savojskej kráľovskej rodiny.


   
Dnes sa vzácna relikvia uchováva v dómskej kaplnke v Turíne.


   
Úvod.


   
„Kto chce byť mojím učeníkom, nech zaprie sám seba a nech ma nasleduje“ (Matúš 6,24)


   
Prípravná modlitba


   
Pane Ježišu, ty si zanechal znaky svojho umučenia na posvätnom Turínskom plátne, do ktorého zavinuli tvoje presväté telo sňaté z kríža.


   
Prosíme ťa, daj, aby sme skrze tvoje umučenie, smrť a pochovanie boli privedení ku sláve vzkriesenia. Amen.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   



   
1. zastavenie:


   
Pán Ježiš sa potí krvou


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Ježiš sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil. Pot mu padal na zem ako kvapky hustej krvi“  (Lukáš 22,44)


   
Turínske plátno je fotografia napísaná krvou. Svoju krv začal Ježiš prelievať za nás už v Olivovej záhrade. Svätý Lukáš evanjelista, ktorý bol lekárom, zaznačil nám to vo svojom  Evanjeliu. Aj dnešná lekárska veda hovorí o tomto zjave. Keď je ľudský organizmus podrobený veľkému vzrušeniu, veľkej bolesti a veľkej úzkosti, vtedy podkožné žilky sa popretŕhajú a krv vychádza na povrch, zmiešaná s potom.


   
Pán Ježiš vyčíta svojím učeníkom: „Nemohli ste aspoň chvíľku bedliť so mnou . . . ?“


   
Pane Ježišu, daj, aby som sa naučil zotrvávať pri tebe v modlitbe. Veď ty si moja jediná láska!


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
2. zastavenie:


   
Krvavé znaky  na tvári


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Vtedy jeden zo sluhov uderil ho po tvári “ (Ján 18,22)


   
To bol prvý úder… Potom sa už údery ani nepočítajú … Ježišova tvár na Turínskom plátne zachováva tieto znaky zúrivosti zlých ľudí. Vidieť na ňom jasné znaky po opuchlinách, jednu pod pravým okom a druhú po celom ľavom líci. Aj nos je zdeformovaný: zaiste dajaký brutálny úder palicou mu zlomil nosnú chrupavku.


   
Tvár je najvznešenejšou časťou ľudského tela. Je zrkadlom duchovnej hĺbky a citového bohatstva človeka. Úder do tváre je znakom veľkej urážky. Ježiš pretrpel aj toto.


   
Pane Ježišu, prorok Izaiáš o tebe predpovedal: „Svoju tvár neskryl som pre tými, čo ma zauškovali . . . “


   
Pane, daj mi pochopiť, že potupenia a nespravodlivosti, ktoré musím znášať, sú zväzkom, ma užšie spája s tebou!


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   



   
3. zastavenie:


   
Bičovanie


   



   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Vtedy Pilát prepustil im Barabáša. Pána Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.“ (Matúš 27,26)


   
Ježiša priviazali s vystretými rukami hore na stĺp, aby ho bičovali. Usudzujeme to aj z toho, že na Turínskom plátne rany po biči vidieť iba na chrbte a nie na prsiach. Rímsky bič (flagelum) pozostával z jedného alebo z viacerých kožených remienkov, ktoré sa končili olovenými guľkami alebo kostičkami. Dakedy tieto guľky boli dvojité.


   
Kožené remienky dopadnúc na telo priľnuli tesne ku koži a olovené guľky urobili na tele ranu. Keď potom kat prudko stiahol bič, guľky ešte viac roztrhali rany. Koľko úderov dostal Pán Ježiš? Na plátne možno napočítať vyše sto rán po úderoch. Teda Pán Ježiš dostal viac ako 40 zákonom stanovených úderov.


   
„Od hlavy až po päty niet na ňom zdravého miesta“ (Izaiáš 1,6)


   
Pane Ježišu, kedykoľvek dostanem tvoje odpustenie vo sviatostnej spovedi, spomeniem si, že “tvojimi ranami a opuchlinami bil som ozdravený(1.List sv. Petra 2,24)


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
4. zastavenie:


   
Korunovanie tŕním


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„A obliekli mu šarlátový plášť, z tŕnia uplietli veniec, položili mu ho na hlavu a začali ho posmešne pozdravovať: Zdrav buď, kráľ židovský!“(Marek 15,16-18)


   
Chirurgovia dobre vedia, ako silno môže krvácať rana na hlave. Na Turínskom plátne veľmi dobre vidieť stopy po zaschnutých ranách na čele a na hlave. Najviac takýchto rán vidieť na zadnej časti hlavy. Veď akoby aj nie! Keď sa Pán Ježiš v kŕčovitých bolestiach vzpieral na kríži, aby sa narovnal a mohol ľahšie dýchať, tŕňovou korunou udieral o drevo kríža. Tým sa mu tŕne vrážali stále hlbšie do hlavy.


   
„Hľa, váš kráľ“ (Ján 19,14)


   
Prišiel založiť kráľovstvo lásky, a  ľudia sa mu odplácajú tŕňovým vencom nenávisti.


   
Pane Ježišu, daj mi sily a odvahy uznávať ťa vždy za kráľa svojho srdca.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
5. zastavenie:


   
Pán Ježiš nesie svoj kríž


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Ježiš si niesol kríž, až došiel na miesto, ktoré sa volá Golgota“ (Ján 19,16)


   
Pán Ježiš niesol na svojich pleciach priečne rameno kríža (patibulum), na ktoré mu pribili ruky, a tak ho vytiahli potom  na zvislé drevo kríža, ktoré už bolo zasadené v zemi. Priečne rameno kríža bolo dlhé asi dva metre a vážilo okolo pol metrického centa. Teda dosť veľká, ťarcha aj pre normálneho, zdravého človeka, a tým viac pre takého, ktorý pri bičovaní skoro celkom vykrvácal.


   
Na Turínskom plátne vidieť na pravom pleci veľkú ranu. Zaiste je od bremena kríža. Aj na ľavej lopatke vidieť veľkú ranu. Keď Pán Ježiš opätovne padal pod krížom, drevo kríža stlačilo jeho plecia celou svojou váhou, pootváralo zaschnuté rany a spôsobilo mu nové bolesti.


   
Pane Ježišu, ty mi hovoríš: „Moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké.“  Daj, aby som veril týmto tvojím slovám a podľa nich sa riadil vo svojom živote.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
6. zastavenie:


   
Pán Ježiš veľa ráz padol pod krížom


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Vtedy prinútili istého Šimona Cyrenejského, ktorý sa práve vracal z poľa, aby mu pomohol niesť kríž.“ (Marek 15,21


   
Kto padne na tvrdej, nerovnej ceste, najviac si ublíži na kolenách. Keď padne človek, čo nesie na pleciach  dajakú ťarchu, obyčajne padne najprv na pravé koleno. Na Turínskom plátne vidieť veľmi jasne, že pravé koleno je hrubšie, opuchnuté a pokryté mnohými ranami. To jasne svedčí o tom, že Pán Ježiš veľa ráz padol pod krížom.


   
„Neste si navzájom svoje bremená, a tak splníte zákon Kristov“ prízvukuje svätý Pavol. (List Galaťanom 6,2)


   
Toto je najlepší spôsob, ako pomôcť i tebe, láskavý Ježišu. Nauč ma verne plniť tento príkaz lásky. Viem, že len tak budem ozajstným kresťanom a tvojím nasledovníkom.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
7. zastavenie:


   
Kliny v rukách a nohách


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Ak len neuvidím na jeho rukách znak po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch, neuverím . . . – Vlož sem svoj prst a pozri sa na moje ruky !“ (Ján 20,26-27)


   
Keď prišli na Kalváriu, vojaci strhli z Pána Ježiša šaty, a tým ešte viac rozjatrili jeho rany. Krv sa valí zo všetkých rán. Potom ho zhodili na zem, do prachu a špiny, schytili mu ruky a pribili ich na priečne drevo kríža. Klince boli dlhé, štvorhranné, zahrotené …


   
Na Turínskom plátne vidieť po nich stopy na zápästiach rúk a nie na dlaniach, ako sa dlho myslelo. Veď dlane by neboli udržali váhu celého tela.


   
Predstav si ukrutnú bolesť, keď sa klin dotkol živého nervu. Celé telo sa striaslo, akoby prešiel po ňom elektrický prúd vysokého napätia. A kliny potom stále ostanú v dotyku s nervami a každý i ten najmenší pohyb zapríčiňuje Pánu Ježišovi neopísateľné bolesti. Celé telo sa priam zvíja v ukrutných kŕčoch.


   
Pane Ježišu, daj mi pochopiť, že pre spásu sveta sú potrebné nielen ruky, čo pracujú, ale aj ruky pribité na kríži utrpenia.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
8. zastavenie:


   
Pána Ježiša zdvíhajú na kríž


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Keď budem pozdvihnutý od zeme, všetko pritiahnem k sebe“ (Ján 12,32)


   
Vojaci postavia odsúdenca na nohy, vyzdvihnú priečne rameno kríža,  na ktorom má pribité ruky a začnú ho zdvíhať po zvislej časti kríža až na samý vrch, kde rameno upevnia. Chrbát Ježiša Krista, hrozne doráňaný bičovaním a ťarchou priečneho dreva, sa šúcha po dreve kríža. Koľko bolestí mu zapríčiňuje toto vyzdvihnutie na kríž! Potom pribijú jediným klincom obe nohy . . . ľavú nohu na pravú.


   
Vskutku na Turínskom plátne vidieť na pravej nohe menšiu ranu, ako na ľavej. Aj v hrobe si nohy zachovali smrteľnú strnulosť.


   
„Zachránil  druhých,  nech  zachráni  sám seba . . . Nie si ty Mesiáš? Zachráň teda sám seba!“


   
Je ťažko vidieť Záchrancu v človekovi, ktorý skonáva! Podobne je ťažko vidieť Božiu vôľu v utrpení… Ale je to cesta vyznačená  Spasiteľom. Ježišu, nauč ma poznať ju!


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
9. zastavenie:


   
Tri hodiny agónie


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Bolo už asi šesť hodín (naše poludnie). Tu nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny (naša tretia popoludní), lebo sa slnko zatmelo“(Lukáš 23,44)


   
Kristova agónia začala okolo poludnia a pretiahla sa až do tretej. Rozličný smer potôčikov krvi na Turínskom plátne jasne dokazuje, že Pán Ježiš, visiac na kríži, snažil sa meniť občas polohu.


   
Keď jeho telo, vysilené od toľkých múk, viselo sklesnuté na dreve kríža, krv z jeho rán na zápästiach tiekla po dĺžke ramien. Keď sa Pán Ježiš trocha pozdvihol, aby sa nezadusil, opierajúc sa pritom celou váhou o klin na nohách, krv tečúca z rán zmenila smer a padala na zem.


   
Vtedy Ježišove pľúca mohli nabrať trocha viac vzduchu a On sa mohol modliť „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia:“ (Lukáš 23,24)


   
Ježišu môj, nauč ma povedať celkom odhodlane: „Odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame svojím vinníkom!“


   
(Chvíľka ticha…)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
1O. zastavenie:


   
Ježiš trpí hrozné kŕče


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„V úzkosti vystieram svoje ruky k tebe, Bože môj! Vyslyš ma, príď mi na pomoc. Vidíš, že už ďalej nevládzem!“ (Žalm 142)


   
Odtlačky na Turínskom plátne ukazujú, že ramená Pána Ježiša boli veľmi strnulé. Je to pre kŕče, ktoré pretrpel. Z kŕčov, ktoré sme kedy-tedy pocítili na rukách alebo nohách, vieme si predstaviť, aké veľké bolesti spôsobujú. Ježiš Kristus trpel na kríži také hrozné kŕče, že sa to nedá ani predstaviť. Tetanické kŕče zovreli celé jeho telo akoby do klieští.


   
„Hľadal som dookola, kto by mi pomohol … ale nikoho som nenašiel, kto by mi bol podal pomocnú ruku“(Izaiáš 63,5).


   
Pane Ježišu, sľubujem ti, že z lásky k tebe ochotne pretrpím všetky protivenstvá, ťažkosti a bolesti. Chcem ich pokorne predniesť Otcovi ako pokánie za svoje hriechy.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   



   
11. zastavenie:


   
Kristus zomiera


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Potom Ježiš zvolal veľkým hlasom“ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil: a naklonil hlavu, vydýchol (Matúš 27,50).


   
Bolestné umučenie, a ešte bolestnejšia smrť! Na Turínskom plátne Ježišov hrudný kôš je veľmi zreteľne viditeľný. V kŕčových bolestiach Ježiš veľmi ťažko dýcha. Hrudný kôš sa hýbe s veľkou námahou. Vzduch sa nedostáva do pľúc a Ježiš sa dusí, akoby ho niekto škrtil za hrdlo. Nevládze sa už ani trochu zdvihnúť, aby nabral aspoň trochu vzduchu …  Pred chvíľkou dal celý svoj dych do posledných slov: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opusti …?“ Už viacej nemôže … Je koniec! Vydýchol!


   
„Prvému človekovi, Adamovi, Boh vdýchol dych života (Kniha pôvodu 2,7). Kristus, nový Adam, „vydýchne ducha“, to jest daruje nám život a spásu.


   
Pane Ježišu, nauč ma prijať moju smrť ako najvyššiu obetu ako bránu do života večného.


   



   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
12. zastavenie:


   
Rana v boku


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Keď prišli vojaci k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, ale jeden z vojakov prebodol mu kópiou bok. Hneď vyšla z neho krv a voda“ (Ján 19,23)


   
Na Turínskom plátne vidno celkom jasne stopy po veľkej a hlbokej rane na ľavej strane Kristovho hrudníka. Vojakova kopija prebodla srdce, z ktorého vyšla krv. S krvou vyšlo aj biele sérum, ktoré sa hojne nahromadilo v srdcovom svale počas smrteľnej agónie.


   
Pre židov stredobodom obety nebola smrť, ale pokropenie krvou obete, pretože sa domnievali, že krv je sídlom života. Tú krv, ktorú apoštol Ján videl, treba považovať za výkupnú cenu pre ľudstvo mŕtve následkom hriechu.


   
Pán Ježiš netrpel pre túto ranu, veď už bol mŕtvy.  Úder vojaka však zranil srdce Matky, ktorej Simeon predpovedal, že jej dušu prenikne meč.


   
Panna Mária, zo srdca ti ďakujem za všetky bolesti, ktoré si vytrpela pre moju spásu.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
13. zastavenie:


   
Pána Ježiša Krista pochovávajú


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Jozef  Arimatejský sňal Kristovo telo, zavinul ho do bieleho plátna a položil do nového hrobu, vytesaného v skale“(Matúš 27,59)


   
Počas prenášanie Kristovho tela, zavinutého v pohrebnom plátne, krv, ktorá ešte ostala v srdcovom svale, sa vyliala na plátno. Jasne to vidieť na tomto plátne, dodnes zachovanom v Turíne.


   
Kristova kolíska a jeho hrob: kto by si nevšimol nápadnú podobnosť medzi nimi? Tu i tam Kristus je uložený v jaskyni, ktorá nie je jeho; tui tam je zavinutý v plachtách; tu i tam nekonečné  S l o v o            B o ž i e – mlčí!


   
Ó Ježišu, vtlač mi do srdca ponaučenia, ktoré si mi dal od svojej kolísky až po hrob: tichosť, nelipnúť na ničom, úplne sa podrobiť Otcovej vôli.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   



   
14. zastavenie:


   
Božská tvár


   
K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti


   
„Budú hľadieť na toho, koho prebodli . . .“ (Ján 19,37)


   
Tým, že zostal tak dlho v hrobe, Ježiš Kristus chcel dokázať, že bol skutočne mŕtvy. Lekárska veda zistila, že v mŕtvom človekovi niektoré bunky tela pokračujú ešte vo svojej činnosti. Ale po štyridsiatich hodinách všetko prestáva, človek je skutočne mŕtvy.


   
Ježiš Kristus bol naozaj mŕtvy, ale nebol vydaný napospas rozkladu. „Nedovolíš, aby tvoj Svätý podľahol rozkladu“ (Skutky 2,27).


   
Obraz tváre, vykreslený krvou na turínskom plátne, patrí tomu, ktorý zomrel, aby vošiel do života. Z tejto božskej tváre hľadí pokoj a láska. Kristus má zatvorené oči, je mŕtvy, ale nevyzerá ako mŕtvy. Vyzerá ako človek, ktorý spí a má sa o chvíľu prebrať.


   
Nad touto tvárou na kríži visela tabuľka a na nej bolo napísané, že ten, čo zomiera, je    k r á ľ.  Dobrý lotor správne vytušil, že za tou zakrvavenou tvárou sa skrýva kráľovská hodnosť, a preto prosí: „Pane, spomeň si na mňa, keď budeš vo svojom kráľovstve …“  A odpoveď: „Ešte dnes budeš so mnou v raji!“ A tak z najväčšieho utrpenia zrodilo sa najväčšie šťastie.


   
Pane Ježišu, daj mi pochopiť, že kríž neznamená iba utrpenie, ale predovšetkým lásku, ktorá je útechou  v bolestiach a nádejou vzkriesenia a života.


   
(Chvíľka ticha….)


   
K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.


   
Záverečná modlitba:


   
Pane Ježišu, Ty si sa narodil pre mňa v maštali, pre mňa si žil život plný bolesti a utrpenia, a napokon si zomrel za mňa na kríži. Pros i za mňa: OTČE, ODPUSŤ MU! Povedz za mňa svojej Matke: HĽA, TVOJ SYN! V hodine mojej smrti aj mňa uisti: EŠTE DNES BUDEŠ SO MNOU V RAJI! Spasiteľu môj, Neopúšťaj ma! MÁM  SMÄD PO TEBE, Po prameni života. Moje dni rýchlo ubiehajú, a čoskoro bude všetko skončené. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha! Teraz i naveky! Amen.


   
Na úmysel  svätého Otca …


   
Otče náš…, Zdravas…, Sláva…


   
Všemohúci Bože, svojho služobníka pápeža M. si vyvolil za zástupcu svätého Petra, aby viedol tvoj ľud, láskavo vypočuje naše prosby, nech ako Kristov zástupca na zemi utvrdzuje svojich bratov a nech Cirkev je s ním spojená zväzkom jednoty, lásky a pokoja, aby tak všetci ľudia našli pravdu a večný život v tebe, večnom Pastierovi duší. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.


   
Záverečné požehnanie               


   



   
zostavil Carlo Dolza

Preložil Andrej Paulíny SDB

Uvažujúc nad bláznovstvom lásky Boha, vyjadreného v utrpení a smrti Ježiša, zoberme  na ramená svoj kríž a poďme spolu s Kristom na Golgotu.


Prípravná  modlitba: „Uchopme Kríž s láskou, a s Ježišom stále. Poďme po Jeho stopách k  nekonečnej  sláve. Kde nás čaká v cieli šťastie, Karmelu dcéry.” (s Krížom životom)





I. zastavenie:  Ježiša odsudzujú na smrť


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Keď ste smutné a strápené, hľaďte na Pána v Záhrade. Akýto smútok bol v Jeho duši, že až stonal a sťažoval si na to. Hľaďte na Pána naplneného bolesťou, pri stĺpe, s telom bičmi rozbitým na kúsočky, pre lásku ktorou vás miluje. Toľko vytrpel; jednými prenasledovaný, druhými opľúvaný, iní Ho zapreli, bez priateľov, ktorý by sa Ho ujali, chvejúci sa chladom, a taký  osamelý, že môžete bez prekážky pristúpiť k Nemu a spojiť svoj smútok s Jeho bolesťami, a čerpať útechu od Neho a zároveň  Ho potešovať- (CkD 26,5)


Ježišu, Ty mlčíš……. prečo neprotestuješ….? Predsa každý človek by kričal, keby bol na neho vydaný nespravodlivý rozsudok. Ty však mlčíš…. a ja…..? Ja sa bojím nespravodlivých rozsudkov, podozrení. Ježišu, dívaš sa na mňa…., čo zvíťazí, strach alebo láska k Tebe…? Podopri ma  láskou, aby som mohla byť stále pri Tvojom boku a čerpať útechu od Teba.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





II. zastavenie:  Ježiš berie kríž na svoje plecia


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Vidieť seba obvineného a potupeného bez príčiny a mlčať je zaiste veľkým dôvodom  pokory. Je to krásne nasledovanie Božieho Baránka, ktorý  z nás sňal všetky naše viny. Veľmi som túžila povzbudiť vás k najusilovnejšiemu cvičeniu sa v tejto čnosti. Z nej vyplývajúci úžitok  je nesmierny, a naproti tomu, z ospravedlňovania sa  a zo zhadzovania viny zo seba nevidím žiadny úžitok, vôbec  nič, až na zriedkavé prípady, keď zamlčanie pravdy by mohlo niekomu spôsobiť zármutok  alebo pohoršenie”. (CkD 15,1)


Ježišu, koľkokrát  hovorím: „ Ja tento kríž nevládzem uniesť, nechcem ho, to je príliš veľa, prečo ja….?  Viem Pane – pamätám, ako si povedal „ Kto chce ísť za mnou…. nech vezme kríž….”(Mt 16,24)..áno, ľudská prirodzenosť sa vzpiera, ale ja Ťa Ježiš milujem  a viem, že inej cesty ku Tebe niet … a aj keď je kríž niekedy príliš ťažký, nepoddám sa , lebo Ty si so mnou…. !


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





III. zastavenie:  Ježiš prvý raz padá pod krížom


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Totiž úprimne povedané, keď nás nespravodlivo obviňujú, nikdy nie sme bez viny. Áno, plno ich máme v sebe. Spravodlivý padá sedemkrát za deň, a kto by povedal, že je bez hriechu, je klamár. A tak, hoci by sme boli nevinne v tom, z čoho nás obviňujú, nikdy nie sme úplne bez viny, tak ako bol bez viny najsladší Ježiš.” (CkD 15,4)





Pane, čo teraz? Tebe už chýbajú sily, a to je len začiatok cesty. Ježišu, koľkokrát ja padám pod ťarchou každodennosti. Ty napriek tomu, že si padol pod váhou mojich hriechov, si z pádu vstal.  A ja ….. koľkokrát  ma zachváti znechutenie, poddám sa mu …  Pane, nauč ma vstávať.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





IV. zastavenie:  Ježiš stretáva svoju matku


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Lebo život je dlhý a je v ňom veľa útrap, preto je potrebné, aby sme sa zahľadeli na náš vzor, na  Krista, a to na to, ako On prechádzal ťažkosťami života, a taktiež na Jeho apoštolov a svätých, aby sme  dokonale zvládali ťažkosti nášho života. Dobrý Ježiš je  príliš dobrou spoločnosťou na tejto ceste, aby sme sa odlúčili od Jeho spoločnosti a od Jeho Najsvätejšej Matky. Aj On si veľmi cení, keď spolucítime s Ním v Jeho utrpení, naviac  keď občas musíme upustiť z našich uspokojení a útech. (VH 7,13)


Srdce, ktoré je pravdivo oddané Bohu, nemôže zastaviť ani strach ani utrpenie. Ono ide až pod kríž. Tu rozhoduje vôľa. Emócie nemôžu dominovať. Hľadiac na postoj Najsvätejšej Matky, kladiem si otázku ako som sa ja správam v ťažkých situaciách…. Mária, Ty si na ceste na Golgotu, zotrvávala pri Kristovi. A ja..? neutekám náhodou  častejšie, lebo je to ľahšie….. Mária, buď s nami a uč nás zotrvávať pri Tvojom Synovi.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





V. zastavenie:  Šimon Cyrénsky nesie Ježišov kríž


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Nemysli si dcérka, že by už samotná blízkosť pri Mne bola zjednotením. Som veľmi blízko aj pri tých, ktorí ma urážajú, hoci oni so Mnou nechcú byť….. Ja som verný; nikto nehynie nevedomky tak, aby o tom nevedel, že sa sám ničí. Mýli a klame sa  ten, kto  svoju istotu vkladá do duchovných útech. Skutočnou istotou  je svedectvo dobrého svedomia. (DR 28.1;29,1)


Ježišu, každým krokom vytrácal sa z Teba život – boli prestrašení, že zomrieš počas cesty a tak prinútili Šimona, aby Ti pomohol niesť kríž. Napriek nechuti a vnútornému odporu, Šimon ustúpil. Vzal kríž a  pohol sa s Tebou… . Či  ho to zmenilo… ?          Či takéto stretnutia  menia aj mňa? Či mám pocit, že som nútená k nasledovaniu Teba… . Pane…, či to robím z lásky? Či dokážem pomáhať iným pri  nesení  ich útrap…., či dokážem slúžiť a deliť sa…. . Pane, nauč ma prijímať nechcené kríže, ktoré nezriedka zraňujú, avšak dobre využité, menia svoju hodnotu. Nauč ma byť tu pre blížnych….


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





VI. zastavenie:  Veronika utiera Ježišovi tvár


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Keď vám  pri pohľade na vášho ztrýzneného  Snúbenca srdce zmäkne a pocítite v sebe potrebu prehovoriť k Nemu a  vyliať svoje srdce pred Ním, samozrejme hovorte, ale nesnažte sa  o krásne a vyberané slová, ale hovorte jednoduché slová, vychádzajúce priamo zo srdca. Lebo On si  práve také cení.  Hovorte Mu: „Ó Pane celého sveta  a pravý Ženích mojej  duše! Na akú to  biedu Si vyšiel, že sa rád uspokojíš  so spoločnosťou takého úbohého stvorenia, ako som ja? A že  dokonca  takáto spoločnosť Ti môže  priniesť nejaké potešenie, lebo vidím, že keď ma máš pri sebe, zabúdaš na Svoje bolesti.”(CkD 26,6)


    Tvoj postoj, Veronika, ma zahanbil. Lebo ja namiesto  nachádzania Tváre Ježiša v blížnych, bývam ľahostajná, ospravedlňujúc sa pred sebou, nedostatkom času…, potrebou súkromia…, únavou…  Ten obraz ma usvedčuje o tom, koľko veľa sa toho ešte musím naučiťna krížovej ceste života, že musím prichádzať k iným, hľadať príležitosť ku zdieľaniu seba i Teba Pane – lebo to pomáha v pomnožení dobra, Tebe dám  potešenie a ono mi pomôže zvíťaziť nad mojim egoizmom.  Ježišu, daj mi odvahu Veroniky a nauč ma pomáhať iným nie slovom, ale skutkom, tak ako si nás to učil.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





VII. zastavenie:  Ježiš padá druhý raz pod krížom


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Alebo Ho zhliadnete ako nesie kríž, pod ktorého ťarchou mu kati nedajú ani na chvíľu úľavy a oddýchnutia. Pozrite, ako sa na vás pozerá tými sladkými, slzami zaliatými očami a nemysliac na vlastné bolesti,  myslí jedine ako vás potešiť, iba pre to, že hľadajúc  útechu, idete k Nemu a k Nemu obraciate oči .” (CkD 26,5)


Pane, keď opätovne padnem, nie vždycky hľadám útechu u Teba. Padám, ale stále sa spolieham na seba. Koľkokrát si hovorím, že to všetko, vďaka mne. Keď sa potknem, tak žialim nad sebou – ospravedlňujem sa, že to je ťažké, že mám krízu, v dôsledku  čoho strácam nádej… . Ale skutočná viera Ježišu, to je neustále lámanie  a dvíhanie sa z pádu. Keď padáš, Pane, si bližšie pri mojich slabostiach. Daj mi  prosím silu, aby každý pád bol príležitosťou pre väčšiu dôveru v Teba.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





VIII. zastavenie:  Jeruzalemské ženy plačú nad Ježišom


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Ach, život, život! Ako môžeš  jestvovať, zostávajúc vzdialený od Tvojho Života? Čím, v takomto osamotení, tvoju prázdnotu zaplníš? Čo urobíš, keď všetky tvoje veci sú plné nedokonalostí a nedostatkov? Kto ťa poteší, duša moja, zmietaná prívalom tohto búrlivého mora? Plačem nad sebou a ešte viacej plačem nad časom, keď som žila a neplakala som nad sebou. Ach, Pane! Aké sladké sú Tvoje cesty!” (Zvolanie duše k Bohu 1,1)


Pane, Ty si  strápený, ale vytrvalo ideš  dopredu. Neopúšťaš príležitosť, ktorá môže zrodiť dobro. Poúčaš jeruzalemské ženy. Hovoríš: „ Plačte nad svojími deťmi.”  Vieš, že samotné sĺzy nič  neznamenajú, ale keď  za nimi nasleduje zmena srdca a mysle stanú sa meniacou silou…. Či to ja, Pane, pochopím? Ty si všímaš všetkých navôkol, a ja sa sústreďujem iba na svoje utrpenie. Nie vždy mi dochádza, že  skutočné nešťastie to nie je ľútosť z dôvodu hriechu, ale jeho naplnenie… . Ježišu, daj mi prosím, milosť úprimného pokánia a silu prekonať smútok, ktorý zabíja ducha. Nauč ma premieňať smútok na radosť…. .


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





IX. zastavenie:  Ježiš prvý raz padá pod krížom


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Tak, dcérky, oboma rukami objímte Kríž Toho, ktorý za vás na ňom trpel a umrel. Aj keď vás budú ponižovať, nič si z toho nerobte. Aj keď budú na vás chrliť urážky, nevenujte tomu pozornosť. Buďte hluché na všetky zlorečenia a rúhania. Možno, že sa vám prihodí, že sa potknete s vaším Snúbencom  a padnete pod krížom, ale kríž z rúk nepustite. Hľaďte, s akou námahou koná On, padajúci od vyčerpania – a ako  Jeho utrpenia, čo sa ani  slovom nedajú vyjadriť, prevyšujú vaše utrpenia.” (CkD 26,7)


Pane už nie je ďaleko, keď láska  rozrýva Tvoje srdce veľkým utrpením, ale dvíhaš sa, dávaš mi príklad  nezvyčajnej odvahy,  púšťať sa do boja s ťažkosťami.  Bože, sprevádzanie Teba, v každej sekunde Tvojho utrpenia, hraničí so zázrakom – keby nie Tvoja milosť….. Či aj ja  rovnako verne  dvíham svoj kríž každodennosti…., či aj ja vkladám do toho svoju dušu….,  či nemám chuť ho odhodiť….?  Pane, nauč ma prosím, vytrvalo  niesť Kríž … .





– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





X. zastavenie:  Ježišovi zvliekajú šaty


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Skutočne pokorný človek  musí  úprimne túžiť po tom, aby bol    považovaný za „nič”, aby aj keď ako nevinný bol prenasledovaný a potupovaný aj v závažných skutočnostiach. Má  vôľu a je rozhodnutý nasledovať Pána, a v čom lepšie a ľahšie Ho môže nasledovať, ako v tom? Nepotrebuje k tomu silu fyzickú, nepotrebuje k tomu pomoc od nikoho, iba od Boha.” (CkD 15,2)


Pane, stojíš v žiali, pokrytý ranami, skrvavený. Tvoje dobité Telo bolo naviac zodraté zo šiat. Chceli Ťa ešte viac zosmiešniť, ponížiť. Mysleli si, že  zhasne Tvoja moc, ktorá  priťahovala toľkých ľudí.. Ježišu, nič nehovoríš, nebrániš sa, statočne znášaš tie všetky poníženia. Znášaš ich z lásky k Otcovi a človekovi. Pokorne sa poddávaš všetkému – lebo si chcel vypiť tento horký  kalich až do konca. Nauč ma Pane, zdržanlivosti a delenia  sa  s  núdznymi. Nauč ma byť darom pre iných,  dávať sa…. . Vylieč ma zo slabostí a zlých skutkov.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





XI. zastavenie:  Ježiša pribíjajú na kríž


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Kto sa teraz nechce  prinútiť k tomu, aby si urobil nejaké to maličké násilie, hoc by len oči privrel,  stratil sa  vo svojom vnútri a díval sa na Pána (lebo mu pre to žiadne nebezpečenstvo nehrozí a ide iba o maličké precvičenie seba),  ten  bez pochyby, o to viac, by nemal odvahu  postaviť sa s Magdalénou pod kríž, kde skutočne  by musel, ako sa to hovorí, smrti pozerať do očí.  Ach, pomyslíme na to, čo musela vtedy vytrpieť Najsvätejšia Panna, i tá blahoslavená Svätá… . Bez pochyby  trpeli tam strašné muky, ale hľadiac na  väčšie a  krutejšie Muky ukrižovaného Pána, už svoje necítili. Nedomnievajte sa teda, sestry, že by bol schopný zdieľať veľké utrpenie Pána Ježiša, ten,  kto sa nenaučil znášať malé”. (CkD 26,8)





To je koniec zápasu, si vyčerpaný, ale zvyškom síl roztváraš ramená, aby si dal znamenie, že čakáš na mńa s otvorenou náručou….. Či som ja blízko pri Tebe….? Často uvažujem, že som  sebestačnou, teda že Ťa nepotrebujem. Ukrižovali Ťa Pane. Splnil si plán Otca – plán spásy človeka… . Ako ja využívam túto slobodu, ktorú si mi dal…? Či sa otváram stále na Teba skrz obrátenia a zotrvávanie pri Tvojom Kríži…?.


Pane, prosím, nauč ma byť slobodnou pre Teba a zotrvávať pri Tvojom Kríži


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





XII. zastavenie:  Ježiš na kríži zomiera


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Skráť, ó, môj  sladký Bože, toho skonu čas. A daj, by nikdy plameň pozemského života nezhasol. Roztrni moje putá, rozptýľ tú hmlu zeme, Ach, tak vyprahnutá Tebou, tak veľmi umrieť chcem!


(Clivota vyhnanstva)


A na vŕšku za mestom stál kríž, a na ňom telo Spasiteľa  sveta. Pane, či je to všetko skončené? Čo Ťa to postretlo za Tvoju lásku a dobrotu? Tri hodiny rozpiatý medzi nebom a zemou. Opustený, zranený,  modlíš sa, nezlorečíš, dávaš nám svoju Matku.  Prítomnosť  Márie pri päte Kríža ma núti  k uvažovaniu nad významom slov „ stáť pod krížom” a  „stáť v pravde” . Či  ja som pod krížom … a  či  tam zostávam… ?  Či radšej hľadám cestu  úniku, aby som nehľadela  na zlo….?  Ježišu, ktorý si ma  skrz svoj Kríž obdaril novým životom zachovaj vo mne svoje milosrdenstvo a rozmnož moju vieru.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





XIII. zastavenie:  Ježiša skladajú z kríža


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„ Akoby  balzam na pomazanie je v živote pozemskom spásný kríž. On dá v žiali útechu, on svojim jasom vedie  výš. Ó, duša moja, chyť sa kríža, on ťa zachová v čase búrok, skrz neho sa nekonečné šťastie blíži, Kríž ťa do večných vedie zôr.”


(Cesta kríža)


Súmrak pokryl zem. Tvoje mŕtve telo je leží na kolenách Matky, ktorá spolutrpí, ale nestráca nádej. Ťažko opísateľné  je  Jej utrpenie, keď Ťa drží vo svojich rukách. Stojí ticho a plače. Viem, že slovo odpusť, nezahojí Tvoje rany, ale spolu s Tebou môžem ísť neustále k méte môjho života, nasledujúc Tvoje kroky pri  napĺňovaní vôle Otca. Matka, ktorá si držalá na svojich ramenách Spásu sveta, modli sa za nás a uč nás vyslovovať neustále „fiat”.


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





XIV. zastavenie:  Ježiša vkladajú do hrobu


– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,


– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Tak teda, týmto chcem ukončiť: stále, keď premýšľame o Kristovi, pripomínajme si lásku, s  akou nám udelil také veľké dary a akú veľkú lásku nám Boh  prejavil, keď nám v ňom dal dôkaz  o tom, čo k nám cíti; lebo viem, že láska prebúdza  lásku. A aj keď by naša láska k Bohu bola úplne v plienkach, a my úbohí, majme snahu ísť,  dívajúc sa neustále  na lásku Boha k nám, zjavenú v Kristovi a prebúdzať sa pre milovanie. Pretože, keď raz nám Pán udelí tento dar, tak tá láska sa nám vryje do srdca a  všetko sa pre nás stane ľahké… (KŽ 22,14)


Pane, Tvoje Telo je vložené do hrobu, zimného a pochmúrneho, ale Ty svojou smrťou – si všetko zmenil. Vďaka tejto smrti nie je  koniec života a hrob miestom smútku. To je symbol víťazstva lásky nad hriechom. Umierajúc učiš ma umieraniu pre hriech, pre môj egoizmus. Aká bude moja odpoveď….?  Či bude jej zjednotenie s Tebou, ako Žriedlom živej vody…. ., či  život  v temnotách hrobu a smrti… . Ježišu, Ty skrz smrť a vloženie do hrobu učíš ma nádeji…, že za tri dni… , za nedlhý čas…, až sa naplní Tvoje  prisľúbenie -, „neumrie naveky… ja ho vzkriesím…” .


– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.


– Aj nad dušami v očistci.





Záverečná modlitba: Ježiš  svojou krížovou cestou a smrťou nás učí, aká má byť  naša  láska k blížným.  Usilujme sa Ježiša nasledovať  a čo najviac sa Mu pripodobniť.  Týmto spôsobom budeme umocňovať  priateľstvo s naším Božským  Priateľom





Modlitba za, a na úmysel sv. Otca: Otče náš…….,      Zdravas……,  Sláva Otcu….,  Pane Ježišu Kriste, vyslyš……….